VÝROBKY  z bazy čiernej

čo je nové?     herbár    baza čierna

Herbár - Baza čierna

1. Doména: Eukaryota

2. Kráľovstvo: Plantae  
   

3. Kmeň: Tracheotypy

4. Podkmeň: Angiospermae

5. Trieda: Eudicots

6. Poradie: Asteridy

7. Čeľaď: Dipsacales

8. Podčeľaď: Adoxaceae

9. Rod: Sambucus

10. Druh: Sambucus nigra

POPIS

Baza čierna (Sambucus nigra) je ker z čeľade pižmovkovité (Adoxaceae). Baza čierna je dva až 5 metrov vysoký ker so silným rozvetvením, listy rastú na dlhých stopkách, sú veľké cca 30 cm, protistojné, nepárno perovité. Lístky (cca 12 cm) sú obyčajne v 2 - 3 jarmách, elipsovité alebo vajcovité, končisté, po okraji ostro pílkovité, na hornej strane riedko, na dolnej hustejšie pokryté hviezdovitými chlpmi, staršie sú skoro úplne lysé. Prílistky sú malé, čiarkovité. Listy sa rozvíjajú v marci alebo v apríli. Vetvy bazy sú často rozpriahnuté a sivohnedé. Stará kôra je veľmi rozpukaná, svetlá, hnedastosivá, na mladých konárikoch hladká, zelená, s početnými bradavičkami vzdušných otvorov. V strede kmeňa a konárov je penovitý biely stržeň (bazová duša). 

Od mája do júna sa objavujú kvety na až 30 cm veľkom plochom okolíku. Bohaté súkvetia s kvetmi skoro v jednej rovine vyrastajú na koncoch konárikov. Kvety sú drobné, stopky neveľké, plstnaté, s dvoma listeňmi. Okolík pozostáva z bielych alebo mierne žltkastých kvetov, ktoré sú spravidla 5-početné. Tvorí ich 5 kališných lístkov, 5 zrastených korunných lupienkov a 5 voľných tyčiniek so žltými peľnicami a 3 zrastené čnelky, ktoré neskôr v plode tvoria 3 zrnká. Malá časť kvetov je však aj 4-početná. Kalich má krátku rúrku a 5 zúbkov, koruna je lievikovitá. Čerstvé kvety bazy nezameniteľne voňajú (listy rozomleté medzi prstami voňajú ľahko ako kvety, podľa toho sa môže baza rozpoznať, keď práve nemá kvety ani plody.)

V auguste a septembri sa tvoria spočiatku červené, neskôr čierne kôstkovičky. Sú približne 6 milimetrov veľké, majú tri semená a červenú šťavu, ktorá sa z textílií sotva vyperie. Obsahujú vitamín C.Kým dozrievajú plody, farbia sa aj stopky, na ktorých sú umiestnené, červenkasto. Plody sú po prevarení požívateľné, pretože sa varom odbúra jed sambunigrín, ktorý odštiepuje kyselinu kyanovodíkovú, nachádzajúci sa najmä v zelených častiach rastliny, v listoch, v nezrelých plodoch, ako aj v semenách zrelých plodov. Rastlina sa môže dožiť až 25 rokov.

STANOVIŠTIA

Baza čierna je najčastejší druh kríkov strednej Európy. Rozšírená je po celej Európe, Malej Ázii, na Kaukaze, v západnej Sibíri a dokonca aj v severnej Afrike. V Alpách na ňu možno natrafiť až v stredných horských polohách v 1 500 m n. m. Patrí medzi európske prvky s mediteránnym charakterom. Po celom Slovensku je často rozšíreným druhom. Výhodou je jej robustnosť a nenáročnosť. Baza je značne odolná voči mrazu a darí sa jej v polotieni, na lesných čistinkách, alebo okrajoch ciest, najmä v lužných a iných listnatých lesoch, hojne sa vyskytuje od nížin po horské pásmo, podobným spôsobom aj na druhotných stanovištiach pri plotoch, na opustených miestach, rumoviskách, pri domoch, na rúbaniskách. Rastie na čerstvých, humóznych, kyprých hlinitých alebo až ílovitých, na živiny a najmä dusík bohatých pôdach.

LIEČITEĽSTVO

Bazová šťava a plody, ale aj čaj z kôry a kvetov sú osvedčené domáce lieky proti nachladnutiu. Faktory tohto účinku sú v plodoch obsiahnuté vitamíny C a B, ovocné kyseliny, éterické oleje, ktoré sa nachádzajú aj v kvetoch,  flavonoidy, a predovšetkým antokyánové flavonoidy v plodoch, ktoré pôsobia  ako antioxidant, chránia bunkové membrány pred pôsobením voľných radikálov a vírusov a spomaľujú proces starnutia buniek rastlín ako aj buniek človeka.  Viaceré vedecké experimenty  dokázali, že práve prírodné komponenty (antokyánové flavonoidy) v plodochv bazy čiernej bránia rozšíreniu infekcie prasacej chrípky tým, že svojou väzbou na vírus H1N1 znemožnia jeho vstup do pľúcnej hostiteľskej bunky. 

Éterické oleje s ich aromakomplexom spôsobujú mierne potenie a uvoľňovanie hlienov. Aj pri ťažkostiach so žalúdkom sa v domácej medicíne úspešne používa bazový čaj.

ZBER A SUŠENIE

Kvety bazy čiernej zberáme koncom mája. Pri nesprávnom uložení do zberného košíka majú tendenciu zapariť sa, preto odporúčam max 2 hodiny po zbere umiestniť súkvetia na liesky do jednej vrstvy a sušiť pri teplote do 40 C. Plody sú na sušenie nepomerne náročnejšie a je potrebné ich častejšie obracať a presušovať. Po nedôkladnom usušení a uskladnení sušených plodov sa môže stať, že plody začnú plesnieť a znehodnotia sa. Zbierame aj kôru, najlepšie hneď začiatkom jari od marca. Najvyšší obsah trieslovín a flavónov má kôra pred a počas  kvitnutia.