V poslednej dobe sme svedkami významného nárastu záujmu verejnosti o bylinnú liečbu. Nemám na mysli len jednoduché ochorenia, napríklad zápalové ochorenia dýchacích ciest, rôzne gastritídy, problémy s trávením, svalové zranenia, ale aj vážnejšie ochorenia, vrátane rakoviny, chronických zápalov a polymorbidity ako takej.

Môžeme polemizovať o tom, čo spôsobilo tento nárast. Či rastúce povedomie o  vedľajších účinkoch niektorých liekov, zvýšená prevalencia tzv civilizačných chorôb, alebo jednoducho uvedomenie si, že s používaním liekov niečo nie je v poriadku.

Alebo môžeme nechať dohady na iných a  pustíme sa do štúdia toho, ako funguje náš organizmus, prečo nás to či ono bolí, aké sú účinné látky v bylinkách, prípadne kde v našom meste nájdeme skúseného a múdreho lekára alebo liečiteľa.

čo je nové?    prírodná lekáreň    tradičná bylinná medicína

Tradičná bylinná medicína

Používanie rastlín na liečebné účely je staré,ako ľudstvo samo a tvorí pôvod veľkej časti modernej medicíny. Mnoho konvenčných liekov pochádza z rastlinných zdrojov: pred storočím bola väčšina z mála účinných liekov na rastlinnej báze. Príklady zahŕňajú aspirín (z vŕbovej kôry), digoxín (z náprstníka), chinín (z kôry chinovníka) a morfín (z ópiového maku). Vývoj liečiv z rastlín pokračuje, pričom farmaceutické spoločnosti sa zaoberajú rozsiahlym farmakologickým skríningom bylín.

V bežnom živote sa môžeme stretnúť s tromi prístupmi bylinkárov a liečiteľov k pacientom. Bylinkári, ktorí praktizujú bylinné recepty načítané alebo odpočúvané z rôznych zdrojov a priradia každej chorobe jednu alebo viac byliniek. Do druhej skupiny patria bylinkári, ktorí majú osvojené základy metabolických a signálnych dráh účinných látok z bylín a receptorov a vedia jednotlivým ochoreniam priradiť účinné látky a potom aj byliny, ktoré ich obsahujú. Do tretej skupiny by som zaradil bylinkárov a liečiteľov, ktorí vyznávajú celostný, holistický prístup k ľudskému telu. Použitie konkrétnych bylín alebo bylinných zmesí je výsledkom synergie základných farmaceutických poznatkov, znalosť anatómie ľudského tela a filozofie, s akou pristupujú k pacientovi.

Historické liečiteľstvo je často spájané s orientálnou taoistickou filozofiou na ktorej sa vyvinula tradičná čínska medicína. Niekedy neprávom. Nemali by sme opomenúť mezopotámske, egyptské a starogrécke liečiteľské školy.  Mezopotámske, sumerské egyptské a indické liečiteľstvo bolo v poznaní účinkov jednotlivých prvkov napríklad na infekcie ďalej než čínske. Pravdou však je , že filozofia Jing jangu a piatich elementov sú konceptuálne filozofie pohľadu na svet, ktoré popisujú svet a realitu okolo nás do hĺbky a v súvislostiach do dnešnej doby neprekonaných. Svet okolo nás, ktorý je v harmónii a v rovnováhe. V rovnováhe, v ktorej ju držia vzájomne na seba pôsobiace sily. Niekedy stačí, aby sme jednu silu, pokiaľ ide o smer a veľkosť oslabili alebo naopak posilnili a harmónia sa naruší a systém kolabuje.

Kriticky mysliacemu človeku príde na um myšlienka, že ľudský organizmus sa pravdepodobne,  tak ako aj všetky rovnovážne systémy, riadi podľa dialektického princípu, alebo ak chcete podľa princípu jing jang.

Orientálne filozofie považujú organizmus človeka za za jedinečný celostný systém, ktorý, pokiaľ je v rovnováhe, je zdravý. Choroba znamená porušenie rovnováhy. Na primárnej aj hĺbkovej úrovni sa liečba podľa orientálnych filozofii snaží u každého človeka vyvážiť jin a jang, to znamená sily, ktoré navzájom na seba pôsobia. Predstavme si kocku ľadu. Pokiaľ je táto kocka ľadu v priestore kde je teplota min -1 C, zachová si svoj tvar a veľkosť. To preto, že  v každej molekule vody sú dva vodíkové atómy a jeden kyslíkový atóm. Usporiadanie atómov však spôsobuje, že jeden koniec molekuly je viac záporne nabitý než ten druhý. Táto odlišnosť sa nazýva polarita. V dôsledku toho záporný koniec jednej molekuly priťahuje kladný koniec inej, čím vzniká vodíková väzba. Voda zostáva ľadom, pretože vodíková väzba viaže molekuly k sebe tak silno, že molekuly môžu len ťažko uniknúť a premeniť sa na kvapalinu. Keď kocku ľadu prenesieme do miestnosti s teplotou 20 C, po čase sa roztopí. Zmenou teploty sa kocka ľadu roztopí, Fyzik by povedal, že zmení skupenstvo, chemik by povedal, že sa oslabila vodíková väzba medzi molekulami vody a filozof povie, že vplyvom vonkajšej sily sa zmenila harmónia na disharmóniu. Ľudské telo je živý organizmus, v ktorom okrem vonkajších síl, ako je teplo, tlak, vlhkosť, patogenita pôsobí aj jedna krute objektívna premenná. Tou premennou je čas. Bunky z rôznymi funkciami, z ktorých je ľudský organizmus tvorený podliehajú vplyvu času. Hovoríme tomu stárnutie a jeho priamym dopadom je strata funkcie.

Vodíková väzba je polarita medzi dvoma molekulami, kladne nabitej molekuly vodíka a záporne nabitej molekuly kyslíka. Vďaka vodíkovej väzbe jestvuje voda a život na zemi. Filozofia jin-jang je o niekoľko storočí staršia ako objavenie chemického vzorca vody. Napriek tomu verne popisuje princíp harmónie, vďaka ktorému voda jestvuje. Jing jang je univerzálny filozofický prístup k poznaniu javov okolo nás.

Vo filozofickom chápaní znamená jing a jang  jasnú a tmavú stranu predmetu. Čínska filozofia potom pomocou termínov jing a jang znázorňuje širší rozsah protikladných vlastností vo vesmíre: chladné a horúce, pomalé a rýchle, pokoj a pohyb, mužské a ženské, dolné a horné atď. Všeobecne všetko, čo sa pohybuje, stúpa, je jasné, progresívne , hyperaktívne, vrátane funkčných porúch tela, patrí princípu jang. Charakteristiky pokoja, poklesu, tmy, degenerácie, zníženej aktivity vrátane chorôb orgánov patria princípu jing. Funkcia jing a jangu sa riadi zákonom jednoty protikladov - základného zákona materialistickej dialektiky: niet protikladov bez jednoty, ani jednoty bez protikladov.  Každá jedna vec je jednotou protikladnosti a protirečenosti. Existencia protikladov (vnútorných protirečení) je hybnou silou, dynamikou vývoja. Každá jedna vec má svoj protiklad v inej veci. V každej veci je ukryté, uložené jej protirečenie. "Protiklad sa týka vonkajšieho pôsobenia dvoch vecí a protirečenie vystupuje ako vnútorná hybná sila". Nemajte mi za zlé, keď napíšem, že bez poznania filozofie jin jang by toto Karol Marx nemohol nikdy napísať. A vlastne ani celú dialektiku.

V medicínskom chápaní je jing jang ako energie Čchi a Qi. Energiu Qi získavame od rodičov a je uložená v ľadvinách. Počas života jednak čerpáme z tejto vrodenej čchi a tiež si vytvárame ďalšiu z potravy, tekutín a vzduchu. Za produkciu čchi sú zodpovedné pľúca a slezina. Energia čchi je úzko prepojená z krvou a pokiaľ trpíme nedostatkom energie čchi, prejaví sa to aj oslabením krvi.  Oslabenie energie Qi sa prejavuje únavou, nechutenstvom, malátnosťou, ľahkým zadýchaním pri slabej námahe, samovoľným potením.  Energia Qi putuje v našom tele po dráhach - meridiánoch. Existuje 12 hlavných dráh a predná a zadná dráha. Počas dňa energia neustále koluje po týchto dráhach. V noci sa energia čchi stiahne hlbšie dovnútra a vytvára vnútorný kolobeh. Čerpá ďalšiu energiu z jednotlivých orgánov. Je to vlastne regeneračný proces počas spánku. Preto čím menej spíme, tým kratší je čas na regeneráciu. Po prebudení sa energia opäť vynorí na povrch tela a koluje po pôvodných dráhach. Ak sa telo nestihlo počas noci dostatočne zregenerovať kvôli krátkemu spánku, sme nútení siahať do energetických rezerv ľadvín. Keď však túto rezervnú energiu vyčerpáme príliš skoro, naše telo je ohrozené. 

Energia Qi sa vyčerpáva nadmernou fyzickou aj psychickou záťažou. Jej rezervy sa doplniť dajú, nie je to však jednoduché a hlavne chce to čas. je potrebná hlavne zmena životného štýlu, úprava stravy, naučiť sa vyrovnať sa so stresom a dostatok odpočinku. Na podporu doplnenia energie Qi sa v Číne užívajú aj tradičné čínske bylinné zmesi wan.

Strava ma významný vplyv na doplnenie a harmonizáciu energie čchi. dôležitú úlohu zohráva aj podnebie v ktorom žijeme, pretože podľa neho je nastavené naše telo. Zjednodušene povedané v severnejšom a chladnejšom podnebí sa konzumuje strava, ktorá skôr organizmus zahrieva a dodáva jangovú energiu. (mäso, obilniny, strava mierne ostrej chuti...) Naopak v južnejších a teplých oblastiach sa konzumuje strava skôr studenej a chladnej povahy, pretože podporuje vyživenie jingovej energie. (surové ovocie a zelenina)

Stagnácia energie Qi nastáva, keď je energia zablokovaná a neprúdi ďalej. Stav stagnácie energie postihuje hlavne črevá , ale aj žalúdok a slezinu. Stav blokády spôsobujú nahromadené emócie najmä negatívne (strach, zlosť, nenávisť...), stres, prepracovanosť, veľké emočné vypätie.  Prejavy stagnácie čchi sú hlavne tlak na hrudi, búšenie srdca, pocit vnútorného tepla, zápcha, u žien predmenštruačný syndróm, bolestivá a silná menštruácia, bolesti brucha, hlavy, červená tvár. Po psychickej stránke sú to prejavy ako podráždenosti, sklony k výbuchom hnevu, zmeny nálad, melanchólia, depresia.  Tieto príznaky sú vlastne typickým prejavom stresu a napätia, ktoré v dnešnej dobe zažíva takmer každý v rôznej intenzite. Klasická medicína označuje tieto prejavy ako psychosomatické a pripisuje ich stresu a dnešnému spôsobu života.

Pre tých z nás, moju osobu nevynímajúc,  ktorým sa tieto riadky zdajú komplikované, uvediem jednoduchšiu verziu.  

Existuje fyzická alebo výživná časť Qi, ktorá tvorí vzduch, vodu a jedlo, ktoré prijímame. Druhá vetva chi je nepodstatná. Sú to životne dôležité tekutiny a samotná energia, ktorá prúdi cez naše telo. To prvé možno považovať za veci, ktoré prijímame a robíme ich súčasťou, zatiaľ čo druhé je to, čo sa už stalo našou súčasťou a potom je uvoľnené, aby pokračovalo v cykle života. Sú to nerovnováhy a prerušenia tejto prúdiacej sily, ktoré sú zodpovedné za väčšinu ľudských neduhov, či už fyzických, mentálnych alebo emocionálnych.