Košík
0
0,00 €
Rod Cichorium (Asteraceae) tvorí šesť druhov s významným geografickým zastúpením v Európe a Ázii. Cichorium intybus , bežne známy ako čakanka, je dobre známy ako náhrada kávy, ale je tiež široko používaný v medicíne na liečbu rôznych ochorení od rán po cukrovku.
Vedeli ste?
Čakanka v minulosti pestovala ako náhrada kávy. Korene sa pečú, melú a používajú sa ako náhrada kávy najmä v oblasti Stredozemného mora (kde je rastlina pôvodná). Ako prísada do kávy sa tiež mieša v indickej filtrovanej káve a v častiach juhovýchodnej Ázie, Južnej Afriky a južných Spojených štátov, najmä v New Orleans.
V roku 1766 Fridrich Veľký zakázal dovoz kávy do Pruska, čo viedlo k vývoju náhrady kávy krčmárom v Brunswicku Christianom Gottliebom Försterom, ktorý v rokoch 1769-70 získal koncesiu na jej výrobu v Brunswicku a Berlíne . V roku 1795 bolo v Brunswicku 20 tovární tohto typu. Lord Monboddo popisuje rastlinu v roku 1779 ako "chicoree", ktorú Francúzi pestovali ako črepníkovú bylinu . V napoleonskej ére vo Francúzsku sa čakanka často objavovala ako prímes v káve alebo ako náhrada kávy. Čakanka bola tiež prijatá ako náhrada kávy vojakmi Konfederácie počas americkej občianskej vojny a stala sa bežnou v Spojených štátoch.
Vo väčšej miere sa používala počas hospodárskych kríz, ako bola hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia a počas druhej svetovej vojny v Európe. Čakanka s cukrovou repou a ražou sa používala ako prísada do východonemeckej Mischkaffee (zmiešaná káva), zavedená počas východonemeckej kávovej krízy v rokoch 1976-79.
čo je nové? herbár čakanka obyčajná
Čakanka obyčajná
Doména: Eukaryota
Kráľovstvo: Plantae
Kmeň: Tracheotypy
Podkmeň: Angiospermae
Trieda: Eudicots
Poradie: Asteridy
Čeľaď: Asterales
Podčeľaď: Astraceae
Rod: Cichorium
Druh: Cichorium intibus
POPIS
Čakanka je trváca bylina, 30-150 cm vysoká, mlieko roniaca rastlina s hrubým vretenovitým koreňom, veľmi podobným kozobrade lúčnej (tragopogon pratensis) z čelade astrovité. Z koreňa vyrastá najskôr ružica prízemných listov a neskôr až meter vysoká, rozkonárená, chlpatá stonka so sediacimi listami. Kvetné úbory vyrastajú na krátkej stopke, sú jednotlivé, zložené s päť početných jazykových kvetov s piatimi tyčinkami. Majú belaso modrú farbu, ktorá niekedy prechádza do tmavšej modrej. Plody sú nažky. Kvety čakanky kvitnú od júla do septembra.
STANOVIŠTIA
Čakanka pochádza podľa mnohých prameňov zo západnej Ázie, severnej Afriky a z oblasti stredozemného mora. Obľubuje suché stanovištia s dostatkom vápnik a dusíka. Čakanka je odolná rastlina a dokáže znášať extrémne teploty počas vegetatívneho aj reprodukčného štádia rastu. Vyrastie na tých najnehostinnejších miestach, popri cestách, železničných tratiach, na odvodnených vápenatých svahoch, stepných a polostepných oblastiach.
Čakanka patrí medzi rastliny, ktoré boli v minulosti hojne využívané okrem liečiteľstva aj na kulinárske účely. Ešte aj v súčasnosti sa sa čakanka pestuje v dvoch variáciách - ako listová, alebo ako koreňová rastlina.
LIEČITEĽSTVO
Čakanka je oddávna používaná v rôznych kultúrach na liečenie mnohých zdravotných problémov, vrátane ochorení pečene, diabetu, ikteru, ochorení obličiek. V niektorých krajinách ďalekého východu sa čakanka používa na liečenie malárie, reumatizmu, či ako krv čistiace tonikum. V poslednej dobe sa objavuje mnoho vedeckých štúdii, ktoré si dali za cieľ preskúmať obsahové zloženie sekundárnych metabolitov čakanky a ich terapeutické pôsobenie na ľudský organizmus.
Najviac zdokumentovaných biochemicky aktívnych látok pochádza z koreňov čakanky. Okrem koreňa aj vňať či kvet a plody čakanky majú významné zastúpenie účinných látok, vrátane širokého spektra kyselín, kys. kávovej, kys. feruloylchínovej, kaempferových glukozidov a širokého zastúpenia terpénov a ich derivátov.
Významný obsah inulínu → polysacharidu v koreňoch čakanky, ktorý sa trávi v hrubom čreve, tvorí zdroj energie a nezvyšuje hladinu cukru v krvi, je dobrou správou pre diabetikov, okrem toho vňať, ak sa používa ako odvar alebo zápar má hepatoprotektívne účinky, používa sa na ochranu pečene.
Odvar z vňate čakanky podávaný budúcim rodičkám v poslednom trimestri tehotenstva a v prvých 14 dňoch po pôrode znížil výskyt sérového bilirubínu v krvi novorodencov a znížil riziká vyplývajúce z novorodeneckej žltačky.
Masť z listov čakanky sa stáročia používa na hojenie rán. podobný účinok má aj pastierska kapsička z čelade kapustovité. Až pred pár rokmi sa vedcom podarilo zistiť, že kyseliny šťaveľová, jantárová, chinová a šikimová sa podieľajú na antimikrobiálnom pôsobení listov čakanky proti štyrom patogénnym mikroorganizmom, a to Staphylococcus aureus , Pseudomonas aeruginosa , Escherichia coli a Candida albicans. Extrakty z koreňov čakanky majú výrazné účinky proti Bacillus subtilis , S. aureus , Salmonella typhi , Micrococcus luteus a E. coli.
Extrakt z listov a semien čakanky ak je pripravený ako vodný macerát znižuje produkciu pečeňových amináz, hlavne alanínaminotransferázy a aspartátaminotransferázy, čo prispieva k regenrácii hepatocytov.
Čakanka by mohla byť univerzálnou liečivou bylinkou v jednom rade so žihľavou či repíkom. Veď okrem uvedeného terapeutického pôsobenia má analgetické, antioxidačné aj protizápalové účinky → inhibuje indukciu cyklooxygenázy (COX) sprostredkovanej TNF- a, to všetko ak je pripravená ako etylacetátový extrakt z koreňa a vňate spôsobom závislým od dávky.
ZBER A SUŠENIE
Predmetom zberu sú všetky časti rastliny vrátane koreňa, stonky, listov, kvetu a plodov -semena. Korene zbierame buď na jar - marec, apríl, alebo na jeseň - október, november, vňať a kvet zbierame v čase pnej vegetácie, od júna do septembra. Korene po zbere dôkladne umyjeme od zeminy a necháme obschnúť, potom narežeme po dĺžke a nakrájame na kúsky, potom necháme na lieske presušiť.Vňať sušíme v jednej vrstve na tienistom mieste v teplom prievane. Zvyčajne je pri teplote 30 C usušená do dvoch dní.
