Košík
0
0,00 €
čo je nové? herbár aníz
Herbár - aníz
Doména: Eukaryota
Kráľovstvo: Plantae
Kmeň: Tracheotypy
Podkmeň: Angiospermae
Trieda: Eudicots
Poradie: Asteridy
Čeľaď: Apiales
Podčeľaď: Apiaceae
Rod: Pimpinella
Druh: Pimpinella anisum
POPIS
Aníz je ľudový názov pre bedrovník anízový pochádzajúci z čelade mrkvovité. Aníz je jednoročná bylina s výškou cca 0,5 m. Stonka od zeme husto rozkonárená. Listy vyrastajú s dlhých stoniek, majú podlhovastý perovito strihaný tvar. Kvety rastú v okolíkoch, sú päťpočetné, biele, alebo mierne ružové. Plody sú dvojnažky, tak u väčšiny rastlín z čelade mrkvovité.
STANOVIŠTIA
Aníz pochádza zo stredomoria, najmä z Anatolského polostrova, Grécka a Egypta. Kultúrne sa pestuje po celom svete vďaka plodom, ktoré sa používajú v gastronómii a v liečiteľstve.
U nás je aníz splanený z niekdajších kultúrnych porastov, takže nie je problém objaviť ho vo voľnej prírode.
LIEČITEĽSTVO
Aníz patrí k najstarším liečivým rastlinám na svete. Podobne ako divozel veľkokvetý [verbascum densiflorum], repík lekársky agrimonia eupatoria] či materina dúška [thymus serpillum]. V tradičnej čínskej medicíne má názov: Hui Xiang alebo Da Hui Xiang, v Ajurvédskej medicíne má názov Saunf. O jeho antifungálnych, antivírusových, antimikrobiálnych, antioxidačných a analgetických účinkoch vedeli najslávnejší lekári - Hipokrates, Hérofilos, Erasistratus, Dioskorides, Galenus, Avicena a iní. Okrem toho má tiež dobré účinky na choroby, ako je cukrovka, hyperlipidémia, dysmenorea, návaly horúčavy a gastrointestinálne choroby.
Aníz je vytrvalá bylina, dozrieva po dlhom období rastu a vytvára okolík semien; možno to vnímať ako vyhlásenie svetu, že pomalí, stabilní a konzervatívni vyhrávajú preteky života. Táto filozofia však môže byť sprevádzaná napätím a tlakom. Neustála potreba dokonalosti a úspechov môže niekedy spôsobiť, že táto rastlina praskne, čo vedie k tomu, že sa stonka "prehne dozadu" alebo "zlomí chrbát" pod váhou hlavy semena.
Pozorovateľné vlastnosti rastliny sa môžu zhodovať s charakterom človeka, ktorý potrebuje jej osobnosť → personalitu rastliny. V prípade anízu môže byť osobnostný profil vnímaný ako pevný, neochotný a silnej vôle. Aj keď to môžu byť do určitej miery dobré vlastnosti, môžu si tiež vytvoriť návyky, ktoré vedú k vyčerpaniu, stresu, letargii a nervozite. Akokoľvek sa snažíme byť vo svojej práci exaktní a pracovať s osvedčenými materiálmi a postupmi, mnohé naše liečiteľské skúsenosti dávajú tomuto modelu za pravdu.
Ako nervínový a parasympatický relaxant aníz koreluje s konštitúciou kapha, ktorá zodpovedá vlastnostiam uvedeným vyššie: vytrvalosť, sila a odolnosť. Kapha je energia štruktúry a hladkého pohybu, ktorá v konečnom dôsledku vytvára a organizuje systémy v tele. Energiu kapha možno opísať ako lepidlo, ktoré drží základné stavebné kamene všetkých živých vecí pohromade a je spojené so šľachami, svalmi a kosťami. Pomáha udržiavať imunitný systém a zabezpečuje lubrikáciu kĺbov a vlhkosť pokožky. Ak sa kapha dostane do nerovnováhy, sebectvo, rivalita a pripútanosť môžu začať vykazovať vzory v konaní človeka. Keď je však energia kapha v rovnováhe, môže povzbudiť súcit, pokoj a rešpekt, čím vytvorí sladkú a láskyplnú náladu. Aníz, ktorý je uctievaný pre svoju voňavú, jemne korenistú a sladkú chuť, upokojujúce a regeneračné účinky na nervový systém sa používa u ľudí s prevažne kapha konštitúciou, ktorí zažívajú stres a vyčerpanie. Je indikovaný najmä pri respiračných a tráviacich problémoch.
Aníz pre trávenie
Staroveký názov anízu bol solamen intestinorum, čo je možné preložiť ako "utešiteľ čriev" a predurčuje jeho bežné použitie pri poruchách tráviaceho traktu. Dioscorides, grécky lekár, ktorý žil v 1. storočí nášho letopočtu, opísal aníz ako vysušujúci a zahrievajúci prostriedok a navrhol jeho použitie nielen na podporu trávenia, ale aj na prechladnutie, bolesti hlavy, nedostatočný prísun materského mlieka u dojčiacich matiek, vyháňanie parazitických červov a napomáhanie zápachu z úst, to všetko vo svojej knihe De Materia Medica, napísanú v roku 70. Približne v rovnakom čase Plínius Starší, rímsky štátnik a prírodovedec, zaznamenal, že "všeobecne sa verí, že neexistuje nič prospešnejšie pre brucho a črevá ako aníz" (Secundus, 1855, s. 273).
Aníz funguje ako digestívum a karminatívum tým, že zastavuje fermentáciu potravy v žalúdku a stimuluje teplo v tráviacom trakte vďaka svojim zahrievacím vlastnostiam. Anetol, hlavný prchavý olej v rastline, pomáha upokojiť sliznicu žalúdka. Aníz je k tráviacemu systému šetrnejší a účinnejší ako bežné voľnopredajné produkty na poruchy trávenia a plynatosti.
Aníz pre pečeň a žlčník
Aníz pôsobí na pečeň a žlčník kvôli vysokému obsahu prchavých olejov. V 16. storočí sa najčastejšie používal na uvoľnenie akejkoľvek blokády v pečeni a štyroch humoroch - žltej žlči, čiernej žlči, hlienu a krvi. Moderná bylinkárka Phyllis Light používa aníz na zmiernenie prekrvenia žlčníka, "keď v žlčníku upchá hlien a uvoľnia sa žlčové kamene zmiešané s veľkým množstvom hlienu" (Wood, 2008, s. 382).
Bola vykonaná výskumná štúdia na esenciálnom oleji a ovocnom extrakte z P. anisum pre jeho účinky proti nealkoholickému stukovateniu pečene (NAFLD) u potkanov. Výsledky ukázali zníženie prírastku hmotnosti a pozitívne účinky ochrany pred ukladaním tuku v pečeňovom tkanive. Tieto účinky boli závislé od dávky, pričom najúčinnejšie dávky boli 200 mg/kg/deň ovocného extraktu a 0,5 mg/kg/deň esenciálneho oleja. Semená anízu tiež preukázali in vivo antioxidačnú aktivitu a existuje teória, že voľné radikály sa podieľajú na diagnostike stukovatenia pečene. Extrakt a esenciálny olej z P. anisum teda majú dvojaký účinok proti tejto progresii ochorenia, pretože nielen modifikujú lipidový profil, ale tiež zlepšujú antioxidačné obranné mechanizmy
Aníz pre dýchanie
Zatiaľ čo niektorí uprednostňujú anízové semienko ako karminatívnu a parasympatickú relaxanciu na upokojenie kŕčov a nadúvania v žalúdku a črevách, iní ho používajú na rozbíjanie prebytočného hlienu v dýchacom trakte. Lekár a autor z 19. storočia William Thomas Fernie poznamenáva, že čaj z anízu má značný vplyv na čistenie priedušiek, najmä u detí. Anízový čaj používal aj na pomoc dospelým s astmou. Čaj zo semien anízu tiež pomáha pri rozbíjaní akéhokoľvek hlienu v pľúcach, ktorý sa prejavuje ako suchý, tvrdý kašeľ. Môžete tiež pridať med, ktorý pomôže upokojiť a upokojiť hrdlo. Bylinkár David Hoffmann (2003) opisuje túto rastlinu ako antimikrobiálnu látku pre dýchacie cesty a zároveň ako antispazmolytikum, pričom tvrdí, že "spazmolytiká uvoľňujú autonómny nervový systém, ale nie nevyhnutne centrálny nervový systém" (s. 494). Výsledkom je, že semeno anízu je schopné podporovať svalovú relaxáciu bez toho, aby malo sedatívny účinok.
Aníz proti stresu a úzkosti
Aníz tiež pôsobí ako nervín, upokojuje psychický stres a úzkosť. Skombinujte mleté semienka anízu s horúcim mliekom (prírodný zdroj tryptofánu) a máte chutný a relaxačný nápoj na zmiernenie nespavosti. Je však dôležité poznamenať, že aktívne oleje uvoľnené z rozdrvených semien sú najaktívnejšie iba krátky čas po prvotnom rozdrvení. Preto predmleté semená neobsahujú rovnaké zdravotné benefity.
Predpokladá sa, že tento relaxačný účinok je spôsobený inhibičnými účinkami na muskarínové receptory, ktoré rozpoznávajú acetylcholín a produkujú signálnu transdukciu v hladkých svaloch, autonómnych gangliách, centrálnom nervovom systéme a iných parasympatických orgánoch (Aronstam & Patil, 2009). Acetylcholín tiež aktivuje funkcie žliaz v endokrinnom systéme (Lieberman, 2016), čo by mohlo pomôcť vysvetliť jeho vplyv na hormóny, podporu prolaktínu a zníženie estrogénu (Wood, 2008).
Bezpečnosť
Bezpečné dávky výrobkov z anízu sú
tinktúra: 1-4 ml (1:5 v 40%) 3x/deň
nálev: 1-2 čajové lyžičky semienok, aby sa uvoľnili prchavé a aktívne oleje. Semená zalejte 1 šálkou vriacej vody a lúhujte 5-10 minút v prikrytej nádobe
Sušené semená: 3 g denne
Aníz neodporúčame užívať počas tehotenstva, pokiaľ nie je pod vedením liečiteľa, i tak by ste sa však mali vyhnúť alkoholickým macerátom - tinktúram a esenciálnym olejom z anízu.
Aníz môže byť fotosenzibilizujúci a alergénny, čo by mohlo spôsobniť reakcie v dýchacom trakte, gastrointestinálnom trakte a koži. Nemal by sa používať u jedincov, ktorí majú alergiu na aníz a/alebo anetol.
Esenciálny olej môže spôsobiť pálenie. Pri používaní esenciálneho oleja buďte opatrní, riedite ho a otestujte malé množstvo na koži, aby ste sa uistili, že nie je príliš silný. Perorálne užívanie anízu môže interferovať s antikoagulačnou liečbou. Éterický olej je kontraindikovaný pri záchvatoch a epilepsii. Hoci má aníz v miernych dávkach antispazmolické účinky, esenciálny olej môže vyvolať tras a záchvaty. Netreba si ho zamieňať s badiánom [Illicium verum], ktorý má takmer identickú chuť, ale pochádza z inej botanickej čeľade a je považovaný za silnejší v účinku.
Zdroj: Wood 2008
ZBER A SUŠENIE
Pred zberom anízu odporúčame zvážiť aj tieto poznatky:
Aníz je z čelade mrkvovité, v ktorej sa nachádza mnoho druhov, okrem iných aj toxický bolehlav škvrnitý [conium maculatum], je možnosť zámeny,
Dostupnosť a cenová prístupnosť anízu importovaného prevažne z Turecka, Iránu a Azerbajdžanu nehrá v prospech systémového zberu anízu z voľnej prírody.
Ak sme vás neodradili, ale možno naopak, motivovali pre prírodný zber anízu, vedzte, že plody dozrievajú asi mesiac po odkvitnutí, približne v auguste alebo septembri, a semená sa zbierajú, keď sú tvrdé a menia farbu zo zelenej na sivohnedú. Ak sa zozbierajú príliš skoro, semená nemusia dosiahnuť svoju maximálnu aromatickú kapacitu. Na sušenie odrežte stonky niekoľko centimetrov od spodnej časti rastliny a zaveste hore dnom do papierového vrecka, aby ste zachytili padajúce semená. Akékoľvek zostávajúce semená na hlave semien môžu byť po dôkladnom vysušení ručne zozbierané. Skladujte vo vzduchotesnej a uzavretej nádobe.
Najstaršie známe použitie P. anisum je zdokumentované v Egypte prostredníctvom Ebersovho papyrusu z roku 1500 pred Kristom, v ktorom sa uvádza, že semená rastliny sa používali na plynatosť. V prvom storočí pred Kristom vybudovala Rímska ríša obchodné centrum v Alexandrii v Egypte, ktoré regulovalo všetky koreniny prichádzajúce do grécko-rímskeho regiónu a prepojila ho so sieťou námorných ciest, ktoré sa rozšírili do Perzie a Arábie. Prostredníctvom tohto obchodu sa semená anízu mohli stať základom predaja korenia v celej Európe, východnej Ázii a Stredomorí.
