čo je nové?      slovník    kyselina močová

Kyselina močová

Stručne

Kyselina močová alebo 2,6,8-trioxypurín je konečný produkt metabolického rozkladu purínových nukleotidov. Kyselina močová je normálnou zložkou moču. Jej vysoká koncentrácia v krvi →hyperurikémia, môže viesť k dne a iným problémom, ako je cukrovka tvorba obličkových kameňov a neurodegeneratívne poruchy. Soli kyseliny močovej sa nazývajú uráty. Občas prichádza k nedorozumeniu a pojmy kyselina močová a močovina sú pokladaná za jednu a tú istú molekulu, ale nie je to tak.

Referenčné hodnoty kyseliny močovej

Bežná koncentrácia kyseliny močovej v krvi je pre ženy 120-340 μmol/l a pre mužov 120-420 μmol/l.  Asi 70 %  kyseliny močovej sa denne vylučuje obličkami a asi u 5-25 % ľudí vedie nedostatočné vylučovanie obličkami k hyperurikémii. Bežne sa vylúči asi 250 až 750 mg za deň (čo odpovedá koncentrácii 250 až 750 mg/l, ak sa vytvorí jeden liter moču denne - viac, než je rozpustnosť kyseliny močovej, pretože je vo forme rozpustných urátov).

Pokles vylučovania kyseliny močovej obličkami sprevádza stavy spojené so znížením glomerulárnej filtrácie a poruchami funkcie tubulov (napr. súťaž kyseliny močovej o tubulárne exkrečné mechanizmy s laktátom alebo ketokyselinami). Množstvo kyseliny močovej v moči môžeme vyjadriť niekoľkými spôsobmi:  

1. meraním koncentrácie v rannej vzorke moču Podľa výsledkov            koncentrácie kyseliny močovej v rannej vzorke moču  sa upravuje pitný režim u pacientov s urolitiázou s cieľom znížiť jej koncentráciu v moči v tomto období

2. ako množstvo kyseliny močovej vylúčené za 24 hodín. Analyzuje sa vo vzorke moču odobratej z premiešaného celodenného zberu. Vyšetrenie  odpadu kyseliny močovej za 24 hodín je užitočné pre rozlíšenie hyperurikémií z nadprodukcie kyseliny močovej a zo zníženého vylučovania;
   

3. ako pomer kyselina močová/kreatinín v náhodne odobranej vzorke moču, ktorý nevyžaduje celodenný zber moču

Väčšina kyseliny močovej sa vylučuje obličkami (75 - 80 %), kde je voľne filtrovaná glomerulom (je minimálne viazaná na bielkoviny) a potom je väčšina reabsorbovaná v proximálnom tubule. Potom je secernovaná v distálnej časti proximálneho tubulu a opäť spätne resorbovaná postsekrečnou reabsorpciou. Do moču je normálne vylúčené pri bezpurínovej diéte asi 0,6 g kyseliny močovej za deň (3,6 mmol/deň), pri normálnej strave sú hodnoty vyššie - okolo 0,8 g/deň (5,0 mmol/deň). Tubulárna sekrécia kyseliny močovej môže byť inhibovaná pri súčasnej zvýšenej exkrécii iných organických kyselín ako sú kyseliny acetoctová, β-hydroxymáselná, mliečna a niektorých liekov.

Kyselina močová v moči predstavuje značný rizikový faktor ako pre vývodné močové cesty, tak aj pre obličkový parenchým.

Vzhľadom na zlú rozpustnosť kyseliny močovej hrozí pri jej zvýšenom vylučovaní močom nebezpečenstvo urátovej urolitiázy . Zvláštne riziko predstavujú jedinci s trvale kyslejším a koncentrovanejším močom. Urátové konkrementy sú najčastejšie tvorené čistou kyselinou močovou, niekedy urátom sodným. V mierne alkalickom moči sa môžu vytvoriť konkrementy z urátu amónneho, čo býva spravidla za prítomnosti močovej infekcie spojenej so štiepením močoviny.

Kryštáliky urátu sodného môžu precipitovať aj v intersticiu obličiek a vyvolávať zápalovú reakciu (chronická intersticiálna nefritída).

Pomerne zriedkavé je akútne renálne zlyhanie, ktoré môže nastať pri náhlom vzostupe kyseliny močovej v krvi (napr. cytostatická liečba u pacientov s leukémiou), ak je súčasne koncentrovaný moč (dehydratácia) o kyslom pH. Tieto okolnosti vytvárajú podmienky pre tvorbu kryštálov z kyseliny močovej v distálnych renálnych tubuloch a zberných kanálikoch obličiek a tie môžu zablokovať odtok moču (akútna urátová nefropatia).

Vyšetrovanie kyseliny močovej v moči je významné najmä u pacientov so zvýšenou koncentráciou kyseliny močovej v sére au pacientov s urolitiázou.

Množstvo kyseliny močovej v moči môžeme vyjadriť niekoľkými spôsobmi:

Väčšina moderných metód na stanovenie koncentrácie kyseliny močovej využíva enzým urikázu, ktorá premieňa kyselinu močovú na alantoín, peroxid vodíka a oxid uhličitý. Pokles koncentrácie kyseliny močovej v reakčnej zmesi je možné stanoviť priamo meraním úbytku absorbancie pri 290 - 293 nm. Tento spôsob vychádza z rozdielnych absorpčných spektier alantoínu a kyseliny močovej. Allantoín vznikajúci v urikázovej reakcii nevykazuje na rozdiel od kyseliny močovej absorpčný vrchol pri 290 - 293 nm. Inou možnosťou je nepriame stanovenie využívajúce vznikajúci peroxid vodík na ďalšiu spriahnutú reakciu, katalyzované peroxidázou. Pri nej oxidačnou kopuláciou [† 1]zvyčajne 4-aminoantipyrínu s vhodným derivátom fenolu [(v našom prípade N-etyl-N-(2-hydroxy-2-sulfopropyl)-m-toluidín)] vznikne chinonimínové farbivo, ktorého intenzita sfarbenia je úmerná koncentrácii kyseliny močovej vo vzorke. Pri stanovení ruší kyselina askorbová. Jej vplyv je potlačovaný prítomnosťou askorbátoxidázy v reakčnej zmesi.

Kyselina močová je bezfarebná kryštalická látka. Je veľmi málo rozpustná vo vode a iných rozpúšťadlách. Všeobecne platí to isté i pre jej soli s alkalickými kovmi a kovmi alkalických zemín. Všetky tieto jej soli vykazujú vyššiu rozpustnosť v teplej vode oproti studenej, čo umožňuje jednoduchú rekryštalizáciu. Nízka rozpustnosť kyseliny močovej je pôvodom dny. V etanole je jej rozpustnosť zanedbateľná, v zmesiach etanol/voda je niekde v rozmedzí rozpustnosti medzi čistou vodou a čistým etanolom.