VÝROBKY  z mäty

Mäta ako rod je jedna z najviac kultúrne pestovaných a najobľúbenejších bylín nielen u nás ale aj v celoeurópskom, dokonca v celosvetovom meradle. Dejiny používania mäty a jej kultúrneho pestovania siahajú do Egypta spred 5 tis rokmi, pričom pôvod má na území južnej strednej Ázie. Najväčšími európskymi distribútormi kultúrneho pestovania, farmaceutického a gastronomického využitia mäty boli rimania, do ameriky priniesli mätu predovšetkým portugalci a angličania. V gréckej mytológii bola mäta synonymom pohostinstva, v dejinách židovstva a kresťanstva potom múdrosti. Druhové meno Mentha je odvodené od príbehu bohyne Perse-phone, ktorá žiarlila na lásku Pluta k víle Minthe a svojho rivala pretavila do záhradnej rastliny. Boh Pluto, ktorý nedokázal získať krásnu Minthe, to urobil tak, že sa  jej vôňa bude naveky vznášať vo vetre a pri každom pošliapaní sa uvoľní viac príjemnej vône. Plínius ovenčil hlavy svojich študentov mätovým vencom, aby mali viac potešenia zo štúdia, čím prospejú mysli a zlepšia študijné výsledky. Aristoteles zakázal vojakom pred bitkou piť mätový čaj. Veril, že vlastnosti tejto byliny môžu znížiť ich ochotu bojovať. V súčasnej dobe, mám ny masli obdobie od polovice minulého storočia je mäta predmetom skúmania obsahových ôátpk, predovšetkým silíc, flavomoidov a kyseliny rozmarínovej..

čo je nové?   herbár    mäta kučeravá

Mäta kučeravá  herbár

1. Doména: Eukaryota

2. Kráľovstvo: Plantae  
   

3. Kmeň: Tracheotypy

4. Podkmeň: Angiospermae

5. Trieda: Eudicots

6. Poradie: Asteridy

7. Čeľaď: Lamiales

8. Podčeľaď: Lamiaceae

9. Rod: Mentha

10. Druh: Mentha spicatta

POPIS

Aromatická vytrvalá bylina z čelade hluchavkovité (lamiaceae) s plazivým podzemkom a priamou rozvetvenou stonkou, vyrastajúcou do výšky od 50 do 120 cm. Listy sú 3-5 cm dlhé, na okrajoch kučeravé, na lícnej strane zelené, na rube šedozelené. Kvety sú pyskaté, červenofialové, plody sú tvrdky, zriedka semená. Mäta kučeravá kvitne od júna do septembra. 

STANOVIŠTIA

Mäta kučeravá obľubuje vhlké stanovištia s dostatkom tepla. . Nájdeme ju na pobrežiach potokov, jazier a riek a naplaveninách, na lúkach i na rumoviskách a ľudskou činnosťou poznačených miestach. Mäta uprednostňuje bohatú pôdu s mierne kyslým pH medzi 6,5 a 7,0. Pri pestovaní v záhrade majte na pamäti, že má rada polotieň,v prípade vystavenia celodennému slnečnému svitu bude potrebné pravidelné zalievanie na koreň. 

OBSAHOVÉ LÁTKY A LIEČITEĽSTVO

Hlavnou obsahovou látkou mäty kučeravej je silica (1-2,5%), v ktorej sú zastúpené karvon (40- 66 %), dihydrokuminylacetát a dihydrokarveol acetát, Podľa stanovišťa môže mäta kučeravá obsahovať kolísavé množstvá cineolu, limonénu, felandrenu, triesloviyn (do 6 %), horčiny a flavonoidy (diosimin a hesperidin). Uvedené fenoly majú v mäte významné biologické účinky - sú prirodzenými obrannými látkami  a podporujú biologické procesy.  Toto svoje poslanie si zachovávajú aj v ľudskom organizme a sú významnými bojovníkmi v boji proti voľným kysličníkom - sú antioxidanty. Mäta je jedna z piatich bylín, v ktorých je zastúpená kyselina rozmarínová (zvyšné sú šalvia, materina dúška, medovka a pamajorán. Kyselina rozmarínová je v posledných rokoch považovaná za jednu z najúčinneJších kyselín v boj proti vírusom s celkovo protizápalovým účinkom a tvorí účinnú zložku bylinného extraktu.

Okrem toho sa mäta kučeravá používa tradične na liečbu prechladnutia, kašľa, astmy, horúčky, obezity, žltačky a tráviacich problémov.

Najviac silíc obsahujú listy, v stonkách je viac tanínov a trieslovín. Mimoriadne cenený je esenciálny olej z mäty, klasicky sa používa sušený list mäty, mätový sirup, či mätová tinktúra. 

Dôležité je, že toxikologické výskumy M. spicata preukázali bezpečnosť tohto druhu v rôznych dávkach a v rôznych obdobiach života, čo odôvodňuje jeho použitie v tradičnej medicíne či už jednotlivo alebo ako súčasť bylinných zmesí.