VÝROBKY Z PAGAŠTANU

čo je nové?  herbár    pagaštan konský

Pagaštan konský  herbár

1. Doména: Eukaryota 
   

2. Kráľovstvo: Plantae                                                     
   

3. Kmeň: Spermatophyta                                               
   

4. Podkmeň: Angiospermae                                           
   

5. Trieda: Eudicots                                                 
   

6. Poradie: Sapindales                                                         
   

7. Čeľaď: Sapindeaceae                                                    
   

8. Podčeľaď: Hippocastanoideae                                              

9. Rod: Aesculus                                                                 
   

10. Druh: Aesculus hippocastanum

POPIS

Pagaštan konský je listnantý opadavý strom z čelade Sapindaceae: dorastá do výšky 20 až 30 m.Listy sú päť až sedempočetné, protistojné, dlaňovito zložené. Majú tvar slzy, okraje sú zúbkaté. 

Kvety sú biele až ružové (pagaštan páví), obojpohlavné, tvoria súkvetia - metliny. Rozkvitajú v máji a júni. Súkvetia pagaštanu rastú smerom nahor. Plody sú zelené mierne osatnané tobolky, semaná sú tvrdé, tmavohndé s bledohnedou lysinkou uprostred. Pagaštan konský k nám prišiel z malej ázie. Jeho cesta k nám je pomerne dobre zdokumentovaná. Stalo sa tak zásluhou holanďana Charlesa de l'Ecluse, prefekta cisárskej lekárskej záhrady vo Viedni. V roku 1565 skutočne do tejto záhrady aj vysadil prvú vypestovanú priesadu a prvé konáriky odniesol talioanskemu lekárovi Matthiolimu, ktorý pagaštan uviedol do svojich herbárov. u. V rokoch 1896 až 1909 uviedol pagaštan do svojich liekopisov a to odštartovalo jeho používanie na humánne účely. Latinský názov Aesculus je odvodený od latinského základu esca - jedlo, druhové meno hippocastanum je zložením slov hippo, čo znamená kôň, casta čo znamená nepoškvrnený a num je prípona s významom iste, určite. S istou dávkou zovšobecnenia možno preložiť latinský Linného názov pagaštana konského ako jedlo pre čistokrvné kone

STANOVIŠTIA

Domovom pagaštanu konského je Malá Ázia. na území Slovenska si však našiel ideálne podmienky pre existenciu.  Prvé výsadby na Slovensku zrealizovali majitelia kaštieľov na okrasné účely (alejovú výsadbu) ako i na úžitok pre kone, pre ktoré je pagaštan výborná pochúťka. Známa je napríklad Mošovská alej na pozemkoch Révayovského kaštieľa v Mošovciach, alebo gaštanová alej spájajúca mestá Martin a Priekopu.  

LIEČITEĽSTVO

Pagaštan konský je bohatý na účinné látky a to tak v semenách, ako aj v oplodí, kvetoch, kôre, listoch a mladých konárikoch. V oplodí a kôre sa nachádzajú užitočné kumaríny, ktoré zvyšujú odolnosť stien ciev, rozširujú vencovité cievy - koronárne artérie a brzdia rast niektorých gramnegatívnych baktérii  (Neisseria meningitidis, Moraxella catarrhalis,  Haemophilus influenzae). V kôre sa okrem kumarínu nachádzajú aj užitočné triesloviny.  V semenách sa nachádzajú charakteristické triterpenoidné saponíny, niekedy označované ako esculasaponíny, čiže saponíny charakterické len pre druh pagaštana konského, samozrejme glykozid aescín, ďalej škroby, flavónové glykozidy - hlavne kvercetín a kempferol, V semenách sa tiež nachádzajú purínové deriváty adenín a denozín, kyselina močová a oleje a surové proteíny.  Veľmi zaujímavé zastúpenie účinných látok, ktoré predurčujú použitie prípravkov z pagaštanu na liečenie porúch krvného obehu, pri kŕčových a lymfatických žilách, hemoroidoch. Vnútorné podávanie výluhov a záparov z oplodia pagaštanu zvyšuje odolnosť ciev a spevňuje ich. Maceráciou spracovaných semien či už v alkohole, oleji alebo bravčovej masti masti získame účinné prostriedky proti bolesti svalov a kĺbov. Vnútorné použitie semien gaštana neodporúčam pre vysoký obsah purínov a jeho derivátov, ktoré obličky nie sú schopné spracovať a cez krvný obeh sa dostávajú do klbov a spôsobujú dnavé záchvaty. Prípadné hnačky, pre ktoré podrvené semená gaštanu ľudoví liečitelia odporúčajú je možné liečiť aj inými, menej riskantnými metódami sušené čučoriedky, majoran, tymian, klinček.                                                                                                     

ZBER A SUŠENIE

Z pagaštanu konského zberáme kvety, listy, súkvetia, mladé konáriky, kôru, oplodie a semená. Kôru zbierame v marci, ešte pred tým, ako sa strom začne napúšťať miazgou. Listy a kvety v máji a júni, oplodie koncom júla a v auguste a semená v septembri. Kôru z dvojročných konárov narežeme po dlžke a sušíme pri teplote  35 až 40 C .Pomer zosušenia je 1:2 až 1:3. Listy a kvety sušíme tak ako ich odtrhnene zo stromu, sušením sa podrvia. Semená po zbere očistíme od osemenia a postrúhame. Časť nasušíme a z časti môžeme pripraviť mastičku alebo olej na klby.