čo je nové?   slovník liečiteľa - písmeno A    antigén

Antigén

Antigén je molekula, časť, cudzia častica alebo alergén, ako napríklad peľ, ktorý sa môže viazať na špecifickú protilátku alebo receptor T-buniek. Prítomnosť antigénov v tele môže spustiť imunitnú odpoveď. Antigény môžu byť aj proteíny, peptidy → reťazce aminokyselín, polysacharidy → reťazce jednoduchých cukrov, lipidy alebo nukleové kyseliny.  Antigény existujú na normálnych bunkách, rakovinových bunkách, parazitoch, vírusoch, hubách a baktériách.

Menej stručne

Antigény sú rozpoznávané antigénovými receptormi  T-buniek.  Rôzne antigénové receptory sú vytvárané bunkami imunitného systému tak, že každá bunka má špecifickosť pre jeden antigén. Po vystavení antigénu sa aktivujú a expandujú iba tie, ktoré daný antigén  rozpoznávajú, čo je proces známy ako klonálna selekcia.  Vo väčšine prípadov sú protilátky antigén-špecifické, čo znamená, že protilátka môže reagovať a viazať sa iba na jeden špecifický antigén; v niektorých prípadoch však protilátky môžu krížovo reagovať a viazať sa na viac ako jeden antigén.

Antigén môže pochádzať buď zvnútra tela → vlastný proteín  alebo → vlastný antigén, alebo z vonkajšieho prostredia. Normálny fungujúci Imunitný systém identifikuje a napáda  vonkajšie antigény. Protilátky zvyčajne nereagujú s vlastnými antigénmi kvôli negatívnej selekcii T buniek v týmuse a B buniek v kostnej dreni.  Ochorenia, pri ktorých protilátky reagujú s vlastnými antigénmi a poškodzujú vlastné bunky tela, sa nazývajú autoimunitné ochorenia.

Príkladom antigénu je aj vakcína,  ktorá sa zámerne podáva príjemcovi s cieľom vyvolať pamäťovú funkciu adaptívneho imunitného systému voči  patogénu, ktorý napáda tohto príjemcu. Bežným príkladom je vakcína proti sezónnej chrípke.

Osobitnou triedou antigenov sú superantigény → SAg. Vedú k nadmernej aktivácii imunitného systému. Spôsobujú nešpecifickú aktiváciu T-buniek, čo vedie k masívnemu uvoľňovaniu cytokínov. Príkladom superantigénu  je vírus SARS cov 19.