VÝROBKY ►

čo je nové?    repíkov-herbár    lopúch väčší

STANOVIŠTIA

Lopúch väčší rastie od nížin až po stredohorské pásmo, prevažne však pri cestách, rumoviskách, plotoch a neudržiavaných lúkach. Zákrovné listene Lopúcha väčšieho sú zakončené odstávajúcimi háčikmi, ktoré sa po dozretí plodov zachytávajú na srsť zvierat, a tak zabezpečujú rozširovanie semien. Lopúch sa cíti dobre na vápnitohlinitých pôdach s dostatkom dusíka. Do veľkých rozmerov môže preto vyrásť na brehoch potokov, kde má všetko, čo pre svoj rast potrebuje.   

LIEČITEĽSTVO

V mnohých literatúrach, hlavne farmakologických, sa píše o tom, že najužitočnejšou časťou Lopúcha je koreň (Radix bardanae, Radix lapae). Svojim zložením - polysacharid fruktózan, inulín, sliz, cukor, polyacetylenové zložky (tridekadientetrín, tridecenpentain) s fytoncidnými a fungicídnymi účinkami, sliz, trieslovinu, minerálne látky, lappin, glykozidy, horčiny, silice, olej a vitamín C je koreň Lopúcha užitočný pri podpore rastu vlasov a pri eliminácii nadmernej tvorby mazu na vlasovej pokožke. Z koreňa lopúcha sa vyrába inulín, ktorý sa používa pri cukrovke. Známe sú ľudové recepty, ktoré využívajú sušený koreň vo forme prášku na liečenie obličkových kameňov, črevných katarov.  Niektoré pramene uvádzajú, že čaj z koreňov lopúcha sa používal na spomaľovanie rastu nádorov. Lopúch ako rastlina nám ponúka aj listy, ktoré sú svojim obsahom antibakteriálnych látok preurčené na vonkajšie použitie na liečbu zápalov kĺbov a svalových zranení. V období, keď lopúch ženie nové listy, používajú ich ľudoví liečitelia na lokalizáciu vnútorných zápalov. Na miesto, kde je podozrenie na zápal sa priloží list lopúcha a po niekoľkých hodinách list stmavne, čo indikuje zvýšenú teplotu a klbový alebo svalový zápal. Týmto spôsobom je možné spoľahlivo detekovať aj výskyt varixov a krčových žíl, ktoré by mohli byť hlavne v počiatočnom štádiu neviditeľné.  Šťava, alebo extrakt  z lopúcha sa používa vnútorne na detoxikáciu pečene, obličiek a žlčníka, Zvonku sa používa ako balzam pri reumatických bolestiach. Šťava chutí horko a ostro, takže sa dosť narobíte, kým ju vytvoríte a ešte viac aby ste ju dostali do seba. Odmenou vám bude po týždňovej kúre prečistený organizmus od nažiadúcich baktérii a voľných radikálov. 

ZBER A SUŠENIE

Z lopúcha zbierame koreň a listy. Koreň by sme mali vykopávať od konca augusta do konca oktobra. Z hľadiska účinných látok je na zber vhodný koreň z jednoročných rastlín, ktoré ženú ružice listov priamo z podzemku. Na to, aby ste koreň dostali zo zeme rastlinu obkopete najlepšie rýľom. Budete na seba hrdí, keď sa vám podarí dostať zo zeme 2 až 25 cm dlhý koreň. Koreň z dvojročných rastlín nemá veľkú hodnotu. Býva zdrevnatelý a dutý, niekedy majú v ňm domček aj červíky a larvy, Keď sa vám takýto koreň ocitne na sušiacej lieske alebo v elektrickej sušiarni, moc si nepomôžete, ale ani nič nepokazíte. Možno dostanete do seba viac trieslovín, čo nikdy nie je na škodu. Odporúčam sušiť pri teplote do 35 C. Nedajte sa oklamať zdanlivo usušeným koreňom, radšej nechajte koreň dôkladne presušiť a po usušení uskladnite v vzduchotesnej nádobe. Pre tých, ktorí chcú mať 100% istotu, že v usušenom koreni sa nenachádzajú žiadni škodcovia, napríklad mole, odporúčam koreň presušiť pri teplote okolo 45 až 50 C a potom vložiť do mrazničky na 24 hodín. Listy zberáme z lopúcha väčšieho, menšieho aj plstnatého, najlepšie v júni a júli. Máme možnosť ich presušiť alebo pomlieť na mäsovom mlynčeku a odložiť do chladu.