Košík
0
0,00 €
čo je nové? slovník, písmeno P puríny
Puríny
Stručne
Puríny sú heterocyklické dusíkaté organické zlúčeniny, ktoré pozostávajú z dvoch kruhov → pyrimidínu a imidazolu, spojených dohromady. Je rozpustný vo vode . Purín tiež dáva meno širšej triede molekúl → purínov, ktoré zahŕňajú substituované puríny a ich tautoméry. Sú to najrozšírenejšie heterocykly obsahujúce dusík v prírode.
Kde sa puríny nachádzajú?
Samostatne v prírode
neexistujú, vyskytujú sa však v pomerne vysokých koncentráciách v bežnej
potrave. → mäse, vnútorných živočíšnych orgánoch, hlavne v obličkách,
pečeni, držkách a podobne, ďalej v rybách ako sú dostupné haringy,
makrely, šproty, sardinky, niektoré druhy strukovín, hlavne šošovica,
hrach, sója a bôb, pivo, hlavne kvasinkové. Najväčší obsah purínov z
potravín sa nachádza v kakaovom prášku. Zvýšený obsah purínov v
organizme signalizuje jeho neschopnosť tieto heterocykly rozložiť a môže
poukazovať na arthritis uratica, čo je chronická porucha metabiolizmu nazývaná aj dna alebo dnavá artritída
Biochémia purínov
Puríny a pyrimidíny tvoria dve skupiny dusíkatých báz, vrátane dvoch skupín nukleotidových báz. Purínovými bázami sú guanín (G) a adenín (A), ktoré tvoria zodpovedajúce nukleozidy- deoxyribonukleozidy → deoxyguanozín a deoxyadenozín s deoxyribózovou časťou a ribonukleozidy → guanozín a adenozín s ribózovou časťou. Tieto nukleozidy s kyselinou fosforečnou tvoria zodpovedajúce nukleotidy (deoxyguanylát, deoxyadenylát a guanylát, adenylát), ktoré sú stavebnými kameňmi DNA a RNA. . Purínové bázy tiež hrajú zásadnú úlohu v mnohých metabolických a signalizačných procesoch v rámci zlúčenín guanozínmonofosfát → GMP a adenozínmonofosfát → AMP.
Na uskutočnenie týchto základných bunkových procesov potrebuje bunka puríny aj pyrimidíny a v podobných množstvách. Purín aj pyrimidín sú samoinhibujúce a aktivačné. Keď sa tvoria puríny, inhibujú enzýmy potrebné na väčšiu tvorbu purínov. K tejto samoinhibícii dochádza, pretože tiež aktivujú enzýmy potrebné na tvorbu pyrimidínu. Pyrimidín súčasne samoinhibuje a aktivuje purín podobným spôsobom. Z tohto dôvodu je v bunke vždy takmer rovnaké množstvo oboch látok.
Vedeli ste?
V súčasnej dobe sú k dispozícii dve hypotézy o vzniku života na zemi. Prvá hypotéza predpokladá úlohu kyanovodíka v syntéze prvých genetických molekúl. Prakticky hovorí, že život vznikol vo vode. Druhá hypotéza hovorí o formamide (CH3NO) ako o kľúčovom prvku, ktorý vznikol ako reakcia kyseliny metánovej (kyseliny mravčej) a amoniaku pri teplote okolo 170 až 200 C.
Pri 160 C sa štiepi formamid na stavebné bloky genetických molekúl, pri teplotách pod bodom varu sa voda začne akumulovať a vytvárajú sa krátke molekuly nukleových kyselin, ktoré pod 65 C sú schopné uchovávať informácie. Všetky tieto procesy sa mohli odohrať napríklad na úpätí sopky alebo pri zdroji tepla - gejzír a podobne. Dve zo štyroch deoxyribonukleových báz a dve zo štyroch ribonukleových báz sú puríny. Sú to adenín a guanín.
kyselina metánová
amoniak
formamid
