viac článkov jakuba repíka

Vieme aký je rozdiel medzi vírusom a baktériou? napísal jakub repík

Útočia na nás zo všetkých strán, Mutujú, stávajú sa rezistentné, vytvárajú biofilmy a pritom neustále vymýšľajú, ako by mohli premôcť náše bunky a nútia náš imunitný systém, aby čerpal energiu z nášho tela, ktorú by sme mohli využiť aj iným spôsobom,  Napriek tomu, že nikto a nič nám tak neškodí, ako vírusy a baktérie, nevieme o nich takmer nič. 

Možno by hlbšia znalosť tejto problematiky mohla ovplyvniť naše vedomie a postoje a my by sme sa potom správali zodpovednejšie. S nádejou, že na tejto vete je aspoň trochu pravdy otvoril som múdre knihy a pokúsim sa s Vami podeliť o získané informácie.

Baktérie sú jednobunkové organizmy s jednoduchou stavbou tela. Ich telu dodáva tvar bunková stena. Vnútro baktérie - cytoplazmu - chráni cytoplazmatická membrána. Niektoré baktérie majú aj bičík, ktorého kmitaním sa pohybujú. Je niekoľko druhov baktérii- guľaté koky, tyčinkovité bacily, zakrivené vibriá, či závitnicové spirily. Koky žijúce v pároch sa nazývajú diplokoky, ak žijú v zhlukoch, sú to stafylokoky, a ak v reťazcoch - streptokoky. Delia sa banárne-nepohlavne, Ten proces sa volá cytokinéza. V našom tele sa nachádzajú zhruba 2 kg  baktérii - miliardy baktérii a plnia dôležité poslanie. Napríklad baktéria Eschirichia coli sa stará v vhodnú mikroklímu v hrubom čreve ale jestvujú niektoré kmene, ktoré sú príliš patogéenne a správajú sa voči nášmu organizmu nepriateľsky.Možno sme počuli o baktérii, ktorá žije v zhlukoch a volá sa staphiloccocus aureus. je veľmi odolná a v našom organizme  môže  spôsobovať širokú škálu chorôb, od miernych kožných infekcií , vredy, abscesy, až po život ohrozujúce stavy - pneumónia, meningitída, osteomyelitída, endokartitída, syndróm toxického šoku, bakterémia a sepsa). Je jednou z piatich najčastejších príčin infekcií získaných v nemocnici a častou príčinou infekcií rán po operáciách. Dočítal som sa, že asi tretina z nás je nositeľom tejto bakterie, ktorá sa v našom tele správa ako komenzálny organizmus. No v niektorých prípadoch sa správa ako oportunistický patogén a začne robiť neplechu. Začnú 

produkovať toxíny a proteiny, ktoré na seba naviažu protilátky a deaktivivujú ich.  Najčastejšou príčinou aktivácie tejto baktérie je porušenie mukóznej bariéry - prvej obrannej línie na ľudskej koži, Iné druhy baktérií spôsobujú nákazlivé ochorenia, napr. angínu, zápal pľúc, tuberkulózu, salmonelózu, čierny kašeľ, záškrt, tetanus, choleru, mor, boreliózu. Používaním antibiotík sa stávajú niektoré druhy baktérii rezistentnými a prežívajú v našom organizme a získavajú väčšiu silu. 

Vírusy sú jednoduché organizmy, ktoré nie sú schopné prežiť bez hostiteľskej bunky. Počas napadnutia bunky vírusom dochádza k poškodeniu DNA hosťovskej bunky. Naše telo reaguje na tento stav produkciou antivírusových proteínov - interferónov, ktoré zabraňujú prechodu infekcie na ďalšie bunky. Niektoré vírusy mutujú neprestajne, takže naše telo nie je schopné v reálnom čase vytvárať dostatočné množstvo interferónov. Takými sú napríklad AIDS. Niektoré vírusy sa prienikom do ľudskej bunky stávajú dedičné.                                                                                                  Vírusy sú omnoho menšie než baktérie a indikovať ich v našom organizme nie je jednoduché. V Súčasnej dobe indikujeme vírus na zvýšené množstvo protilátok, ktoré produkuje naše telo, alebo cez elektronový mikroskop. Zásadnou informáciou je, že vírusy sa nedajú liečiť antobiotikami. Liečenie vírusových infekcii je symptomatické, to znamená, že liečime príznaky a súčasne podporujeme obranný systém. Tipickou vírusovou chorobou, ktorú takto liečime je chrípka. Zvýšená teplota, ktorá vírusovú chrípku sprevadza je príznakom obrany organizmu, Medzi najčastejšie vírusové ochorenia patria  chrípka, nádcha, katar či zápal horných ciest dýchacích, opary (herpes vírus), rubeola, osýpky, obrna, mumps, vírusový zápal pečene, hepatitída, ľudovo "žltačka", papilomavírusy, spôsobujúce bradavice a rakovinu krčka maternice, besnota, HIV (môže, a nemusí viesť k AIDS), pravé kiahne (variola vírus), plané kiahne (herpes vírus), pásový opar, infekčná mononukleóza, EB viróza (vírus Epsteina-Barrovej), kliešťová encefalitída, SARS ("vtáčia chrípka"), gastroenteritída ("črevná chrípka") a v súčasnosti prebiehajúca pandémia Covid 19.

Dôležité je odlíšiť pri identifikácii pôvodu ochorenia, či ide o vírusovú, alebo bakteriálnu infekciu. pri nesprávnej diagnostike sa môže stať, že nasadíme antibiotiká a tým oslabíme nielen imunitný systém organizmu (ničia totiž aj prospešnú črevnú mikroflóru a ohrozujú nežiaducimi reakciami), ale vedú aj k už spomínanej rezistencii, čiže vzniku odolnosti baktérií proti antibiotikám. Jestvujú určité rutinné vyšetrenia, ktoré s väčšou či menšou mierou istoty dokážu identifikovať zdroj. Jednoznačný verdikt vám však môže vystaviť lekár, ktorý má v ruke výsledky laboratórneho vyšetrenia na. C-reaktívny proteín z krvi. C-reaktívny proteín je látka bielkovinového pôvodu, ktorá sa vo zvýšenej miere začne vytvárať v pečeni a vylučovať do krvi, keď organizmus napadne baktéria. Normálna syntéza u človeka bez zápalu je 1-10 mg za deň, to znamená, že v krvnom sére sú jej hladiny bežnými metódami nemerateľné a CRP sa vo výsledkoch označuje ako negatívne. Pri zápalovej reakcii možno namerať zvýšené hodnoty už o 4-6 hodín od prepuknutia ochorenia, maximum sa dosahuje o 24-48 hodín. Ak je hladina CRP medzi 20 - 40 mg/l a viac, ide o bakteriálnu infekciu a zvyčajne vám predpíšu  antibiotiká.

Proti vírusom sa môžeme chrániť zvýšenou hygienou, alebo lepšie povedané správnou hygienou rúk a celého tela,  zvýšeným príjmom látok, ktoré podporujú našu imunitu a odolnosť alebo naočkovaním antivírových sér.  Proti baktériám zvýšenou hygienou, zvýšeným príjmom látok podporujúcich imunitu alebo antibiotikami. 

Tak či tak, príroda nám poskytuje dostatok plodov a bylín na posilnenie organizmu. odporúčam echinaceu, rakytiník, zázvor, cesnak, cibuľu, doplnkové bylinky a plody sú šípka, skorocel, slez. Pri akútnych prípadoch odporúčam doplniť zinok a selén formou zvýšenej koncentrácie v tabletkách-to aby sme nemuseli zjesť kilá mäsa, ovocia a rýb, aby sme do seba dostali aspoň referenčné dávky.