bylinky, čaje, koreniny, liečivé maste a oleje repík je kráľom byliniek

čo je nové?   repík je kráľom byliniek 

repík je kráľom byliniek napísal jakub repík

Repík lekársky (Agrimonia eupatoria) pozná ľudstvo 2100 rokov, Kráľ z Pontu (severovýcod dnešného Turecka) Mitridat Eupator, ktorý žil v rokoch 123 - 64 pr Kr. ho používal na liečenie pečene. Grécky lekár a farmakológ Dioskorides mu dal možno práve preto názov Eupator. Dioskorides napísal niekedy okolo roku 50 - 70 po kr. jednu z najcitovanejších encyklopédii rastlín De Materia Medica. Až do 19. storočia tvorilo toto 5 zväzkové dielo jadro európskeho liekopisu, čo svedčí o jeho nadčasovej úlohe.

takto zakreslil cca 600 druhov bylín a krov Dioskorides pred 2000 rokmi v diele De Materia Medica 

Repík je trvalá liečivá bylina. To znamená, že keď ju šetrne oddelíme, napríklad 10 cm nad zemou, vyrastie z koreňa rastlina aj na druhý rok. Podľa mojich skúseností repík rastie na slnečných stanovištiach tak na suchých vápencových podložiach, ktoré má najradšej, ako aj na vlhších polotiesnitých miestach, na medziach, pri cestách, prípadne v redších lesoch alebo polostepných oblastiach. Je to naozaj nenáročná bylinka, skromná na podmienky, ale o to veľkorysejšia v benefitoch, ktoré nám ponúka. V prípade, že sa rozhodnete pestovať repík v záhrade, odporúčam spon 35 až 45 do štvorca, má rád ľahké piesočné až hlinito piesočné pôdy. Škodia mu ťažké ílové podložia a tiež mu samozrejme vadia nálety a buriny. Je síce nenáročný, ale keď to už niekde rozbalí, potrpí si na určitý konfort.

Najúčinnejší je, keď ho zberáme v čase kvitnutia od polovice júna do polky júla, to samozrejme závisí od konkrétnych klimatických podmienok. V prípade daždivého júna ale i júla poskytne repík dostatok účinných látok i pri augustovom zbere. Neskorší zber repíka je vhodný najmä pri jeho macerácii s využitím na výrobu likérov, prípadne ako súčasti omáčok alebo dresingov do šalátov. Bežne na tieto účely zbieram repík aj v polovici októbra. Dokonca v tomto čase, ked vyvrcholí babie leto má mimoriadne priaznivý obsah flavonoidov, silíc, trieslovín a eterických olejov. Možno ste nevedeli, ale macerovaný repík je hlavnou zložkou výroby fernetu. Zbierať môžeme všetky časti, tak stonku, listy ako aj kvety, o účinkoch koreňa nemám informácie, to ale neznamená, že žiadne nemá.

Pokiaľ ide o obsah liečivých látok, nie som pôvodným vzdelaním farmaceut, a tak ich môžem vymenovať bez toho, aby som dôkladne poznal ich zloženie, prípadne interakcie, nebodaj chemické vzorce. Repík obsahuje triesloviny, flavonoidy, horčiny, silice, kyselinu kremičitú, quercitrín, galotaníny, vitamín B3 (nikotínamid), vitamín C (kyselina askorbová), tripertín, kyselina elágová, kyselina citrónová, kyselina jablčná, kyselina stearová, kyselina olejová, cerylalkohol, fytosterín, glykozidy viazané na horčiny, fytonicídne látky. 

flavonoidy sú polyfenolové zlúčeniny. Dôležité pre nás je poznanie, že pomáhajú rastlinám a ich prostredníctvom i ľuďom s adaptáciou na zmeny životného prostredia a útoky patogénov. Majú silné antioxidačné vlastnosti, likvidujú voľné kyslíkové radikály a zlepšujú zdravie buniek. Antioxidačne pôsobiace látky vo flavonoidoch chránia pritom nielen bunky, ale aj výstelku ciev. Vyzdvihol by som zastúpenie významného flavonoidného antioxidantu quercitrínu. Flavonoidy sa vyznačujú protizápalovými účinkami a majú vplyv na aktivitu enzýmov - môžu pôsobiť napríklad proti rozvoju alebo pri liečbe vredových chorôb, či dokonca trombóze.                               

triesloviny zrážajú bielkoviny a alkaloidy, viažu kolagén. Keď požujeme čerstvú bylinu repíka, cítite horko v ústach. Je to preto, lebo triesloviny reagujú v ústach s bielkovinami a vzniká horká chuť. Triesloviny majú antibakteriálne, antivírusové a protizápalové účinky, chránia pred črevnými parazitmi, podporujú tvorbu žalúdočných štiav a tým aj zažívanie, veľmi priaznivo pôsobia na srdcovo-cievny systém. Pre sťahujúci efekt a regeneračné účinky na pokožke pomáhajú nielen pri krvácaní, omrzlinách či popáleninách. Ešte dôležitejšie sú však ich detoxikačné schopnosti, využívajú sa dokonca pri otravách niektorými alkaloidmi a ťažkými kovmi. 

silice alebo aj éterické či esenciálne oleje sú prchavé, vo vode nerozpustné látky. Sú vytvárané rastlinami ako obrana pred bylinožravcami a využívajú sa pri výrobe liečiv. Majú dezinfekčný a antiseptický účinok. Dráždia kožu, spôsobujú začervenanie a pocit tepla, preto sú významnou zložkou mastí proti reumatizmu. Mierne dráždia sliznicu žalúdka, sú aromatické, používajú sa ako stomachikum, na podporu chuti k jedlu. Protizápalové účinky uľahčujú odkašliavanie. Uvoľňujú kŕče hladkého svalstva tráviaceho traktu a majú mierne močopudné účinky. 

kyselina kremičitá táto kyselina je nenahraditeľná pri detoxikácii organizmu hliníkom, pomáha udržať kolagénovú elasticitu všetkých spojivových tkanív v tele, vrátane šliach a chrupaviek. To znižuje bolestivosť a udržiava ohybnosť tela. Vysoká hladina tejto kyseliny v krvi bráni zanášaniu tepien a upchávaniu ciev. 

vitamín B3 alebo aj niacín (kyselina nikotínová) je najstabilnejším z vitamínov B-komplexu. Má nenahraditeľnú úlohu pri premene potravy na energiu, súčasť dôležitých koenzýmov v metabolizme sacharidov, mastných kyselín a aminokyselín, podporuje funkciu zažívacieho ústrojenstva a kože, 

vitamín C alebo aj kyselina askorbová patrí do skupiny vitamínov rozpustných vo vode. Je citlivá na teplo a vysoko citlivá na oxidáciu. Kyselina askorbová je potrebná na reguláciu metabolizmu aminokyselín, udržiavanie pevnosti cievnych stien (najmä kapilár) a tkanivové dýchanie. Podporuje vstrebávanie železa, stimuluje tvorbu bielych krviniek, vývoj kostí, zubov a chrupaviek, podporuje rast a odstraňuje voľné radikály. Podľa vedeckých poznatkov všetky zvieratá a rastliny okrem človeka a niekoľkých ďalších živočíchov (napríklad opíc, morčiat, vtáka lat. Pycnonotus cafer, jedného druhu netopiera lat. Pteropus vampyrus a niekoľkých druhov pstruha) sú schopné syntetizovať vlastný vitamín C. Tento poznatok viedol niektorých vedcov (najznámejší Linus Pauling) k záveru, že neschopnosť produkcie vlastného vitamínu C je genetický defekt, a následne k hypotéze, že ak by sa jeho hladina u človeka vyrovnala s hladinou u zvierat, viedlo by to k zlepšeniu jeho celkového zdravotného stavu. 

Vďaka svojmu zloženiu má repík dôležitú úlohu pri prevencii ale aj liečbe týchto príznakov:

 - podpora imunitného systému v čase zvýšeného stresu pri zvýšenej hladine kortizolu                                                 - veľmi dobre tlmí vnútorné zápalové procesy v tráviacej sústave, hlavne pri zápaloch obličiek, pečene,                        ľadvín, močových ciest, ale aj žalúdka a sleziny                                                                                                                - podporuje hojenie vonkajších poranení, pri aplikácii v oleji vytiahne zápal z kĺbov pri reumatických                             ochoreniach, regeneruje svalstvo                                                                                                                                          - je účinný pri potláčaní zápalov dýchacích ciest ako kloktadlo, prípadne ako tinktúra, pri vmasírovaní                         repíkového oleja do oblasti ďasien zvnútra i zvonka "vytiahne" zo zubov zápalové ložiská, to isté platí o zápale         stredného ucha či napríklad aj chronických zápaloch prínosných dutín                                                                          - vysoko účinný pri potláčaní hemoroidných zápalov, prípadne deformácii konečníka spôsobených                                 zápchami (pri aplikácii repíkového oleja)                                         

repík je kráľom byliniek bylinky, čaje, koreniny, liečivé maste a oleje