Košík
0
0,00 €
Výrobky zo skorocelu ►
Vedeli ste?
Ľudia narodení v znamení Skorocelu často hľadia na okolitý svet zasnenými očami. Sú veľmi súcitní, vždy a všade ochotní pomôcť iným. Nemecký názov skorocelu " Wegerich " je veľmi starý a jeho posledná slabika " rich " je odvodená zo staronemeckého Rih → kráľ. Preto mnohí dodnes nazývajú skorocel vládcom ciest. Do severnej Ameriky priviezli skorocel prví bieli osadníci, a tak domorodí Indiáni dali novej byline názov šľapaj bieleho muža. Podľa starého ľudového liečiteľstva lístok skorocelu vložený do topánok osvieži unavené nohy. Zbierajú sa najmä jeho mladé lístky, ktoré možno pripraviť ako lahodný šalát alebo zeleninu. Skorocelové lístky na čaj treba opatrne zbierať a rýchlo sušiť. Skorocelový čaj je účinný prostriedok proti bronchitíde, astme, zápalu pľúc i proti kašľu.
čo je nové? herbár skorocel kopijovitý
Skorocel kopijovitý - herbár
Doména: Eukaryota
Kráľovstvo: Plantae
Kmeň: Tracheotypy
Podkmeň: Angiospermae
Trieda: Eudicots
Poradie: Asteridy
Čeľaď: Lamiales
Podčeľaď: Plantaginaceae
Rod: Plantago
Druh: Plantago lancelolata
POPIS
Skorocel kopijovitý je mladším bratom skorocelu väčšieho [plantago major]. Je to trváca bylina tvoriaca ružicu s bezlistými, hodvábnymi, chlpatými stonkami kvetov dlhými od 10 do 30 cm. Listy vyrastajú z bázy na krátkej stopke, sú predĺžené v tvare kopije. Stopka na ktorej rastie kvet je hlboko brázdená a končí vajcovitým súkvetím mnohých malých kvetov, z ktorých každý má špicaté listene. Každé súkvetie môže produkovať až dvesto semien. Kvety sú veľké od 2 do 4 mm, kalich zelený, koruna od ružovej po bledo hnedú.
STANOVIŠTIA
Skorocel kopijovitý môže žiť kdekoľvek od veľmi suchých lúk až po miesta podobné dažďovému pralesu, ale najlepšie sa mu darí v otvorených, narušených oblastiach. Je preto bežné v blízkosti ciest, kde iné rastliny nemôžu prekvitať; dorastá do výšky, ak to dokáže, ale na často kosených plochách si osvojí skôr plochý rast. Historicky sa rastline darilo v oblastiach, kde sa kopytníky pasú a obracajú zem svojimi kopytami.
LIEČITEĽSTVO
Najdôležitejšími zložkami listov Plantago lanceolata L. sú katalpol, aukubín a fenyletanoidy, napr. akteozid → verbaskozid, cistanozid, lavandulifoliozid, plantamajozid a izoakteozid. Tieto bioaktívne zlúčeniny majú rôzne farmakologické účinky: protizápalové, antioxidačné, antineoplastické a hepatoprotektívne. Iridoidné glykozidy spôsobujú, že skorocel je pre niektoré bylinožravce nepožívateľný, ale iných ich to neruší - napríklad motýľ Junonia coenia , ktorého larvy požierajú listy P. lanceolata a požierajú iridoidné glykozidy, aby boli pre predátorov nechutné. Vo všeobecnosti má skorocel kopijovitý vynikajúci a dobre známy bezpečnostný profil.
Vzhľadom na veľmi dobrú dostupnosť skorocelu (rastie na širokom spektre stanovíšť) má skorocel široké uplatnenie v ľudovom liečiteľstve. Listy skorocelu sa používajú vnútorne (ako sirup alebo čaj) alebo zvonka (čerstvé listy) na liečbu chorôb dýchacích ciest, kože, bodnutia hmyzom a infekcií. Semená skorocelu s cukrom tvoria účinné preháňadlo a sú účinné ako hemostatikum. pri použití zvonku sceľujú otvorené rany. V našej krajinke sa skorocel používa prevažne na liečbu dýchacích ochorení, na tlmenie symptómov po bodnutí hmyozom, pri popáleninách, pri miernych očných infektoch spolu s nechtíkom a harmančekom. Nálev alebo zápar sa zvykne používať spolu s medvedicou lekárskou pri bakteriálnych zápaloch močových ciest. Alkoholový macerát skorocelu sa používa spolu s klinčekmi pri bolestiach zubov, pri zápaloch zubných lôžok, pri rôznych prejavoch aftóznej stomatitídy.
Skorocel a bioaktívne látky v jeho listoch sú dnes zaujímavou cieľovou skupinou farmaceutov. Účinky skorocelu by totiž mohli byť podstatne väčšie, ak ny niektoré glykozidy boli stabilnejšie voči hydrolýze - chemickému procesu, pri ktorom sa za účasti vody štiepia glykozidové väzby.
ZBER A SUŠENIE
Predmetom zberu skorocelu kopijovitého sú predovšetkým listy → od júna do septembra, niekedy semená, ktoré sa zvyknú zdŕhať zo stoniek v čase po odvitnutí a dozretí → od augusta do septembra. Listy skorocelu sušíme v chládku bez priameho slnka vždy v jednej vrstve. Pri príprave sirupu listy môžeme pomlieť alebo nasekať, pri príprave oleja odporúčame listy pomlieť na mäsovom mlynčeku a nechať macerovať.
