Výrobky zo žihľavy ►

Vedeli ste?

Listy žihľavy obsahujú zmes troch chemikálií - histamínu dráždiaceho kožu, acetylcholínu vyvolávajúceho pocit pálenia a sérotonínu zvyšujúceho účinok (vnímanie) dvoch predchádzajúcich látok.

Pri dotyku z pokožkou stačí minimálne množstvo zmesi týchto chemických látok (približne jedna desaťmilióntina gramu), aby sa vytvorila typická reakcia kože podobná poštípaniu hmyzom. Listy žihľavy ponorené do horúcej vody alebo pošliapané strácajú "pálivé" účinky.

žihľava slúžila v minulosti ako priemyselná rastlina, zaroveň s konope. Z vlákien žihľavy sa tkali súkna. Boli veľmi pevné a nezriedka sa napriek počiatočnému používali ako plychty na postele, alebo ako súkna na šitie kabátov a nohavíc. 

čo je nové?  herbár    žihľava dvojdomá

Žihľava dvojdomá

1. Doména: Eukaryota

2. Kráľovstvo: Plantae  
   

3. Kmeň: Tracheotypy

4. Podkmeň: Angiospermae

5. Trieda: Eudicots

6. Poradie: Rosids

7. Čeľaď: Rosaceae

8. Podčeľaď: Urticaceae

9. Rod: Urtica

10. Druh: Urtica dioica

POPIS

Žihľava dvojdomá je trváca rastlina vysoká 1 až 2 m. V zime nadzemné časti odumierajú. Stonky sú priame štvrhranné, pokryté sú drobnými chĺpkami, nevetvené (u vyšších rastlín sa však v hornej polovici môžu vetviť). V zemi vytvárajú plazivý žltkastý podzemok. Listy sú jemne ochlpené, srdcovitého tvaru, protistojné, špicaté a pílkovito ozubené. Žihľava kvitne  od júna do augusta. Samčie kvetenstvo je priame a previsnuté, samičie klasovité alebo hroznovité a kratšie, počas kvetu priame. Okvetie je zelenkavé. Kvety sú jednopohlavné, spravidla dvojdomé,  Plodom sú vajcovité bobuľky. Celá rastlina je pokrytá jemnými chĺpkami.

STANOVIŠTIA

Celosvetovo poznáme 46 druhov žihľavy. identifikácia je podľa znakov v závislosti od svetadielu. V strednej Európe rastie mnoho druhov žihľavy. Najčastejšie sa vyskytuje žihľava dvojdomá a žihľava menšia. Obe obľubujú rovnaké stanovištia - polotieň s dostatkom vzdušnej, na dusík bohatej pôdy. Môžeme ju nájsť pri plotoch, na priemyselných prekopaných pozemkoch, v súvislých porastoch rastie na vlhkých stanovištiach popri železničných tratiach súbežne s potokmi a riekami.

LIEČITEĽSTVO

Listy žihľavy obsahuje cca 4,8 mg/g sušiny chlorofylu v závislosti od klimatických a environmentálnych podmienok. Je zaujímavé, že viac chlorofylu a karotenoidov sa zvyčajne nachádza v rastlinách, ktoré boli zozbierané z tienistých miest. okrem toho listy obsahujú vysoké dávky vitamínov A, C, D, E, F, K a P, ako aj vitamíny B-komplexu. Tiež známe, že listy obsahujú veľké množstvo kovov selén, zinok, železo a horčík. Nadzemné časti žihľavy obsahujú množstvo fenolov, najrozšírenejším je kyselina chlorogénová, po ktorej nasledoval kvercetín, rutín a izokvercetín.

Obsah základných fenolov v koreňových extraktoch je výrazne nižší a výraznou látkou je secoizolariciresinol. Preto sa korene žihľavy považujú za najchudobnejšiu časť z hľadiska bioaktívnych zlúčenín. Výťažky z koreňového obsahu len niekoľko rôznych derivátov vo veľkých množstvách. Obsahujú škrob, gumu, albumín, cukry a živice, ako aj neurotransmitery a receptory, ako je histamín, acetylcholín, cholín alebo serotonín. Metanolové extrakty z koreňov žihľavy majú inhibičný účinok na aromatázu, kľúčovú skupinu v biosyntéze estrogénov.

Vďaka širokému a jedinečnému zastúpeniu účinných látok a ich vzájomnej synergii sa žihľava stala jednou z najviac používaných liečivých rastlín na svete. Najznámejším zdravotným prínosom užívania žihľavy je aktivita proti benígnej hyperplázii prostaty, známe aj ako zväčšená prostata, ako aj proti infekciám močových ciest, zníženiu tlaku a tonizácii krvného obrazu pri anémii. Okrem toho extrakt z koreňa žihľavy má potenciál inhibovať rakovinové prostatické bunky. Známe je použitie koreňa žihľavy so serenoou plazivou prejavili aktivitu proti bunkám rakoviny prostaty. V terapii sa bežne používa v kombinácii so saw palmetto.

Žihľava pomáha aj pri príznakoch osteoartrózy, môže pomôcť pri bolestiach kĺbov, najčastejšie pri bolestiach chrbtice. Žihľava môže pôsobiť v kombinácii s nesteroidnými protizápalovými liekmi (NSAID), čo umožňuje znižovať dávku účinných látok v tomto type liekov. Podľa posledných štúdiiv dokázala žihľava znížiť osteoartritickú bolesť v spodnej časti palca pri aplikácii na bolestivé miesto. Už 50 g dusených listov žihľavy denne skonzumovaných v kombinácii s 50 mg diklofenaku bolo rovnako účinných ako celá 200 mg dávka diklofenaku počas dvoch týždňov [Randall et al].

Ďalšia štúdia uskutočnená Klingelhoeferom a kol. vykazujú protizápalové účinky žihľavy proti autoimunitným ochoreniam, ako je napr. reumatoidná artritída. Listy žihľavy obsahujú histamín, ktorý sa môže zdať nevhodný pre lieky na alergiu. Histamín sa však už používa na liečbu silných symptómov alergie. Produkcia histamínu spôsobuje nežiaduce reakcie, spojené s nutnosťou upchatým nosom, kýchaním či svrbením. Žihľava ovplyvňuje množstvo receptorov a/alebo reakcií spojených do alergických reakcií. Pre svoje antihistamínové a protizápalové vlastnosti môže byť žihľava navyše použitá ako prirodzená zložka v liekoch na ekzém.Nálev z rastlín možno použiť pri nosovom a menštruačnom krvácaní, cukrovke, anémii, astme, vypadávaní vlasov a na podporu laktácie. Terpény a fenoly sú hlavné skupiny spojené s inhibíciou rakoviny, ako aj s liečbou bolesti hlavy, reumatizmu a niektorých kožných ochorení. Fenoly sa tiež spájajú s inhibíciou aterosklerózy a rakoviny, ako aj s vekom podmienenými degeneratívnymi poruchami mozgu.

Kombinácia žihľavy s materinou dúškou, sladkým drievkom, viničom obyčajným a galgánom menším je známa s účinkami na endotel, krvné bunky, angiogenézu, bunkovú proliferáciu, vaskulárnu dynamiku a bunkové mediátory na zastavenie krvácania.

Bylinný extrakt z rastlín Urtica je užitočný pri poruchách močového mechúra, znižuje pooperačné straty krvi a hemoragickým a hnisavým zápalom po adenomektómii odstránení mandlí. Vodné maceráty listov a nadzemných častí majú významnú antioxidačnú aktivitu voči železom podporovanej oxidácii fosfolipidov, kyseliny linolovej a deoxyribózy. Po dlhú dobu boli hypoglykemické účinky žihľavy iba špekulatívne. Nedávne štúdie ukázali, že žihľava má antidiabetické vlastnosti. Žihľava by teda mohla slúžiť ako dobrý adjuvant k iným príslušným hypoglykemickým prípravkom. Aminokyseliny zo žihľavy sú navyše ako organické dusíkaté zlúčeniny stavebnými kameňmi v procese biosyntézy bielkovín.