Prírodná liečba karcinómu obličiek ►

Renálny bunkový karcinóm (RCC) je najvýznamnejšou rakovinou obličiek postihujúcou renálne tubuly a predstavuje približne 85 % všetkých malígnych karcinómov obličiek. Na Slovensku pribúda každoročne  600 nových prípadov, pričom
výskyt rakoviny obličiek stúpa na celom svete, najmä však vo vyspelých krajinách. Vzostup výskytu možno vysvetliť nielen zavedením moderných zobrazovacích metód, ale aj skutočným zvýšením výskytu choroby. Rakovina obličiek postihuje dvakrát častejšie mužov ako ženy s najvyšším výskytom medzi 60-70 rokom života. Päťročná miera prežitia u pacientov s týmto ochorením je približne 85 %, ak sa zistí a lieči včas, zatiaľ čo pri zistení v neskorších štádiách je to len 10 %.  [Zdroj Motzer RJ, Bander NH, Nanus DM Renálny bunkový karcinóm]

čo je nové?    ambulancia    rakovina   karcinóm obličiek

Karcinóm obličiek - ambulancia

Klinické príznaky

V skorých štádiách rakovina oblička obvykle nespôsobuje žiadne príznaky. Rastom nádoru do obličkovej panvičky sa objaví krv v moči (hematúria). V niektorých prípadoch možno skutočne vidieť
krvavý moč, alebo krv sa môže nájsť pri vyšetrení moču.  Laboratórne vyšetrenie moču sa často robí v rámci pravidelných lekárskych kontrol.) Prerastanie nádoru do obalov obličky spôsobuje bolesti v krajine obličky, prípadne sa zistí hmatateľný
nádor. Typické príznaky rakoviny obličky hematúria, bolesti v krajine obličky a hmatateľný nádor sú v súčasnosti zriedkavejšie a všetky tri sa nájdu iba výnimočne. Menej často sa pacienti dostavia s príznakmi z metastáz ako sú bolesti v kostiach alebo ťažkosti pri dýchaní. To platí aj o všeobecných príznakoch nádoru (únava, nechutenstvo, strata na hmotnosti, zvýšené teploty). Príchodom ultrasonografického vyšetrenia do klinickej medicíny začiatkom 90 rokov minulého storočia vzrástol počet náhodne zistených karcinómov obličiek tzv. incidentálnych nádorov a postupne klesal počet pacientov, ktorí v čase diagnózy mali metastázy. Krv v moči (hematúria): ide o dôležitý príznak a treba mu venovať pozornosť, lebo aj celkom krátkotrvajúca hematúria, ktorú zistí pacient len pri jednom močení, môže signalizovať závažnú urologickú chorobu. Krvavé sfarbenie moču je veľa
ráz jediný príznak, ktorý privádza pacienta k lekárovi. Platí zásada, že každá, aj dočasná a krátkotrvajúca hematúria vyžaduje starostlivé urologické vyšetrenie, aby sa zistila jej príčina. Hematúria môže byť spojená s inými príznakmi. Najčastejšou príčinou bezbolestnej hematúrie je rakovina obličky alebo močového mechúra. Po niekoľkých hodinách alebo dňoch krvácanie môže prestať, ale po čase sa zjaví znova. Zastavenie krvácania či už spontánne alebo po neodôvodnenej "liečbe" spôsobí, že sa hematúrii nepripisuje väčší význam. Pri každej hematúrii je potrebné urologicky vyšetriť pacienta a zistiť príčiny krvácania.

Diagnostika

Cieľom diagnostických postupov okrem stanovenia diagnózy nádoru v obličke je určiť jeho rozsah, prítomnosť nádorového trombu v dolnej dutej žile, prítomnosť metastáz v regionálnych lymfatických uzlinách a vo vzdialených orgánoch. Pomocou ultrasonografického vyšetrenia (USG) sa dá zistiť väčšina dôležitých poznatkov o karcinóme obličky, ako je veľkosť a lokalizácia nádoru, dôkaz nádorového trombu v dolnej dutej
žile a odlíšenie od nádoru od jednoduchej cysty. Počítačová tomografia (CT) predstavuje však najspoľahlivejší spôsob diagnostiky rozsahu nádoru. Je odôvodnená len u pacientov, ktorým USG vyšetrenie neprinieslo dostatok informácií potrebných pre operačné odstránenie nádorom zmenenej obličky. Magnetická rezonancia (MR) je rovnako hodnotná pri určovaní rozsahu nádoru ako CT, navyše je spoľahlivá pri hodnotení rozsahu nádorového trombu v dolnej dutej žile. Urografia sa robí najmä na posúdenie funkcie druhej (kontralaterálnej) obličky.
Táto informácia je potrebná pred odstránením obličky zmenenej nádorom. Diagnostika metastáz vo vzdialených orgánoch sa začína vyšetrením oblasti nad kľúčovou kosťou a horného brucha (hmatateľné lymfatické uzliny resp. nádorom zväčšená oblička). Každému pacientovi s nádorom obličky sa robí röntgenová
snímka pľúc a USG vyšetrenie pečene. Vyšetrenie kostí a mozgu sa robí iba pacientom, ktorí sa sťažujú na bolesti kostí resp. hlavy.
Laboratórne diagnostika: pre prítomnosť karcinómu obličky nie je v súčasnosti známy nádorový marker (látka prítomná v krvi svedčiaca pre prítomnosť rakoviny). Laboratórne nálezy sú skôr
nešpecifické (zvýšená sedimentácia, zvýšenie alkalických fosfatáz pri metastázach v kostiach). Nálezy na zobrazovacích postupoch (USG, CT) sú typické pre prítomnosť karcinómu a iba zriedka je potrebné urobiť biopsiu nádoru (odobratie malej vzorky tkaniva pomocou špeciálnej ihly na mikroskopické vyšetrenie)

Liečba

Liečba rakoviny obličky závisí od štádia choroby, celkového zdravotného stavu, pridružených chorôb a veku pacienta. Pred operáciou treba pacienta zaradiť do klinického štádia. Rozhodujúce pre výber adekvátnej liečby je, či ide o lokálne ohraničený alebo metastatický karcinóm obličky.

Liečba lokalizovaného karcinómu

U pacientov s lokalizovaným nádorom (po vyšetreniach opísaných vyššie) a v prítomnosti normálnej  kontralaterálnej obličky je indikované chirurgické odstránenie obličky spolu s obalmi, tzv. radikálna nefrektómia. Radikálnu nefrektómiumožno definovať ako odstránenie obličky s obalmi a tukom, regionálnymi lymfatickými uzlinami a nadobličkou. Nadoblička sa odstraňuje iba pacientom s veľkým nádorom na hornom póle obličky alebo pri patologicky zmenenej nadobličke. Pri karcinóme sa oblička odstraňuje z prístupu cez prednú brušnú stenu, na rozdiel od bočného prístupu používaného pri operáciách obličiek robených pre iné choroby. Po odstránení nádorom zmenenej obličky je druhá (kontralaterálna) oblička schopná urobiť prácu za obe obličky. U pacientov bez dokázateľných metastáz sa odporúča iba sledovanie. Zistilo sa, že systémová liečba, alebo rádioterapia neznížili výskyt metastáz. Pri nádoroch v anatomicky alebo funkčne solitárnej obličke (druhá oblička nie je prítomná alebo má nedostatočnú funkciu) sa odporúča odstrániť iba časť obličky s nádorom, tzv. orgán šetriaca operácia. Tento postup sa používa aj u pacientov so zdravou kontralaterálnou obličkou pri nádoroch, ktorých priemer neprekračuje v priemere 7 cm.

Liečba metastatického karcinómu

Pri liečbe pacientov s metastázami v čase diagnózy primárneho nádoru sú dostupné nasledovné liečebné postupy:
1. nefrektómia s následnou lokálnou liečbou metastáz (chirurgické odstránenie; rádioterapia). Vhodnými kandidátmi na tento postup sú pacienti s jednou (solitárnou) metastázou. Rádioterapia je vhodná najmä pri kostných metastázach.
2. nefrektómia sledovaná systémovou liečbou a
3. systémová liečba. Chemoterapia. Cytostatiká, ktoré predstavujú štandardnú liečbu väčšiny malígnych nádorov sú pri metastatických karcinómoch obličiek neúčinné. Príčina odolnosti oproti súčasným cytostatikám sa vysvetľuje tým, že bunky rakoviny tvoria bielkovinu
(p-glykoproteín), ktorá z buniek aktívne odstraňuje škodlivé látky vrátane cytostatík. Zo súčasných cytostatík je účinný iba 5-fluorouracil kombinovaný s imunoterapiou. Nedávne pokroky v molekulovej biológii viedli k vývoju látok, ktoré na rozdiel od klasických cytostatík nezasahujú do rastového cyklu buniek, ale ovplyvňujú procesy vzniku a rozvoja karcinómu, tzv. látky "cielenej liečby". Pri liečbe metastatického karcinómu sa ukázali účinné látky ovplyvňujúce proces tvorby nového krvného riečiska. Ide o látky zabraňujúce tvorbe krvných ciev sorafenib a sunitinib, označované ako inhibítory tyrozínkináz. V súčasnosti sa overujú ich účinky v kombinácii s ďalšími látkami a s imunoterapiou v liečbe metastatického karcinómu obličky. Imunoterapia. Cieľom imunoterapie (biologickej liečby) je povzbudiť alebo obnoviť schopnosť imunitného systému v boji proti chorobe. Nádej sa vkladá do stimulátorov biologickej odpovede, tzv.
cytokínov, ako sú interleukín-2 (IL-2) a interferon-α (IFN-α). Imunoterapia s INF-α sa zdá byť prínosom u pacientov v dobrom celkovom stave. IL-2 má viac vedľajších účinkov ako INF-α . Kombinovaná liečba INF-α a IL-2 sa odporúča u pacientov v dobrom
celkovom stave a s karcinómom z jasných buniek. Závažný problém imunoterapie je jej toxicita.

Hormonálna liečba.

Ukázalo sa, že v minulosti podávaná hormonálna liečba je neúčinná a už sa nepoužíva. V súčasnosti sa odporúčajú nasledovné postupy štandardnej systémovej liečby metastatického karcinómu obličky: Prvou líniou liečby u pacientov s priaznivou a strednou prognózou je sunitinib a pri nepriaznivej prognóze temsirolimus. Liečba INF-α alebo vysokými dávkami IL-2 je vhodná pre malú skupinu pacientov s metastázami v mäkkých tkanivách. Pri recidíve po liečbe cytokínmi je vhodný sunitinib a sorafenib, liečba recidív po podávaní inhibítorov tyrozínkináz je predmetom súčasného výskumu