Koronárne ochorenie tepien sa vyvíja počas života. nezriedka sa stáva, že prvým príznakom a  zároveň komplikáciou je infarkt myokardu - srdcového svalu. 

čo je nové?    ambulancia    ochorenia ciev a žíl  ochorenia koronárnych tepien

Ochorenia koronárnych tepien- ambulancia 

Stručne

Ochorenie koronárnych tepien je ochorenie, pri ktorom nie sú koronárne tepny (tepny vyživujúce srdce) schopné dostatočne zásobovať srdce krvou. Vzniká, ako komplikácia aterosklerózy koronárnych tepien.

Anatómia koronárnych tepien

Sú dve koronárne tepny, pravá koronárna tepna [RCA→arteria coronaria dextra] a ľavá koronárna tepna [LCA→arteria coronaria sinistra]. Obe vychádzajú z oblasti na samotnom začiatku aorty v oblasti tesne za polomesiacovitými chlopňami. Následne sa ponárajú do srdcovej svaloviny a kopírujú objem srdcovej svaloviny.

• pravá koronárna tepna (arteria coronaria dextra) - zásobuje pravú predsieň, pravú komoru a ľavú predsieň

• ľavá koronárna tepna (arteria coronaria sinistra) - zásobuje predovšetkým ľavú predsieň, ľavú komoru a pravú komoru

Obe koronárne tepny sú približne rovnako silné. Pravá koronárna tepna sa však výrazne viac vetví, čo súvisí s nedostatkom kyslíka v dutine pravej komory (svalovina je tu odkázaná výhradne na koronárne tepny).

Patogenéza ochorení koronárnych tepien

Až donedávna bola považovaná za počiatok koronárneho ochorenia tepien ateroskleróza asociovaná s hyperchlesterolémiou → vysokým podielom LDL cholesterolu v krvi. Dnes vieme, že pre progresiu aterosklerotických lézií na koronárnych tepnách  je rozhodujúca aktivácia kaskád imunitných a zápalových reakcií aktivovaných poranením arteriálnej steny. Medzi rizikové faktory poranie artérii patrí spomínaná hyperchlesterolémia, hypertenzia, diabetes ale aj infekcia (hlavne bakteriálna alebo vírusová). Táto skutočnosť ponúka nové možnosti tak v skreeningu, ako aj v diagnostike a terapii. V skreeningu je možné využiť koreláciu medzi cirkulujúcimi zápalovými markermi a náchylnosťou organizmu pre vznik aterosklerotických ischemických príhod, vrátane akútnych koronárnych syndrómov [prof. MUDr. Ján Murín, CSc]. V diagnostike je možné použiť zápalové markery získané zo séra pre stratifikáciu rizika. V terapii môžeme zacieliť úsilie okrem znižovania hladiny LDL cholesterolu aj na zápalových reakcii.

Príznaky

Koronárna choroba tepien je vo svojich začiatkoch bezpríznaková. Je to preto, lebo vo svojej podstate ide o chorobu zo staroby, alebo z neúmerného opotrebovania organizmu, resp zo zlých režimových návykov. Prvé príznaky sa môžu objaviť vo forme búšenia srdca a dýchavičnosti po zvýšenej námahe oproti bežnému štandardu.  Idiopatické epizódy bolesti pod hrudnou kosťou ako dlhšie trvajúci tlak striedajúci sa z pichľavou bolesťou by už mali byť varovným zdvihnutým prstom k návšteve lekára alebo liečiteľa.

Akútne stavy sú sprevádzané okrem bolesti pod hrudnou kosťou aj tŕpnutím končatín, bolesťou pod ľavou lopatkou, ktorá môže vystreľovať do ľavého ramena a tŕpnutím sánky.

V niektorých prípadoch môže prebiehať infarkt myokardu viac menej asymptomaticky a diagnostikovaný môže byť oneskorene, niekedy aj po 30 dňoch. Po 45 dňoch od epizódy infarktu myokardu ho už zachytiť nie je možné.

Komplikácie

Komplikáciami koronárnej choroby sú ischemická choroba srdca, angína pectoris. Najvážnejšou komplikáciou koronárnej choroby je ischémia srdcového svalu spôsobená obštrukciou prítoku krvi s infarktom myokardu.

Rizikové faktory

Medzi hlavné rizikové faktory podmieňujúce vznik koronárnej choroby srdca patria

1. vek

2. vysoký krvný tlak

3. diabetes

4. obezita

5. dlhodobo zvýšené koncentrácie LDL cholesterolu v krvi

6. fajčenie

7. stres

8. dlhodobo zvýšené koncentrácie niektorých zápalových reaktantov - CRP, IL 1, IL6, prolalcytonín

V niektorých prípadoch sa rizikové faktory kumulujú a vytvarajú superpodmienky pre vznik koronárneho ochorenia → napríklad fajčenie, stres, nezdravá strava a nedostatok pohybu.

Okrem toho je môže angiotenzín II mimo vazokonstrikčných a rastových vlastností iniciovať a/alebo podporovať vaskulárny zápal  → produkciou superoxidového aniónu a reaktívnych kyslíkových radikálov endotelovými a hladkosvalovými bunkami. Angiotenzín II zvyšuje na hladkosvalových bunkách expresiu zápalových cytokínov → IL1, monocytárneho chemoatrahujúceho proteinu 1 →MCP-1 a vaskulárnej adhezívnej molekuly 1 →VCAM-1). Je pravdepodobné, že významná časť benefitu liečby ACE inhibítormi pochádza aj z prerušenia zápalového vaskulárneho procesu. [prof. MUDr. Ján Murín, CSc]

Diagnostika

V rámci osobnej anamnézy je potrebné získať informácie o potenciálnych zápalových epizódach od detstva, o závislostiach - alkohol, fajčenie, drogy, o obličkových a pečeňových zlyhaniach, o režimových návykoch. Samozrejme bude potrebné testovať príznaky na koronárne ochorenie. To všetko v rámci bežnej prehliadky.

Liečba

Je možné, že po pozitívnom náleze vysokého tlaku v kombinácii s vysokým LDL cholesterolom a triacylglyceridmi odíde pacient s predpisom na niektorý zo statínov alebo beta blokátorov, inhibítorov ACE, prípadne medikácie na báze kyseliny acetylsalicovej - acylpyrín a pod.

Majte však na pamäti, že v asymptomatickej fáze koronárneho cievneho ochorenia môže mať zmena režimových návykov smerom k racionálnej strave, zvýšenie pohybu a radikálne sa vymedzenie voči cigaretám a alkoholu lepší terapeutický zásah, ako všetky lieky sveta.

V prípade radikálnej zmeny funkčného prierezu koronárnej tepny bude odporúčaná angioplastika s roztiahnutím zúženého miesta balónikom alebo s implantáciou stentu) event. chirurgická operácia → aorto-koronárny bypass.