Neurodegeneratívne ochorenia

čo je nové?    ambulancia    neurodegeneratívne ochorenia  parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba - ambulancia

Stručne

Parkinsonova choroba je progresívne neurologické ochorenie spôsobené predčasným zánikom neurónov v čiernej hmote mozgu a ďalších jadrách mozgového kmeňa, dôsledkom čoho dochádza k nedostatku dopamínu a iných neuromediátorov v bazálnych gangliách mozgu. Aj keď dodnes nie je možné parkinsonovu chorobu kauzálne liečiť, má medzi neurologickými ochoreniami isté špecifické postavenie vzhľadom na relatívne široké možnosti efektívnej symptomatickej liečby.

Príznaky

Ľudia postihnutí parkinsonovou chorobou trpia najčastejšie jedným zo štyroch nižšie uvedených príznakov.

1. bradykinéza → spomalenie prevádzaného pohybu

2. pokojový tras →najčastejšie pohyby ako pri počítaní bankoviek

3. rigidita → zvýšený odpor svalu na pasívne natiahnutie často spojený s fenoménom ozubeného kolesa

4. poruchy postoja, chôdze a pády

Prvé klinické príznaky parkinsonovej choroby sú často nenápadné a nešpecifické a môžu napodobovať iné neurodegeneratívne ochorenia, alebo sa dávať do súvislosti s "normálnym starnutím".  Ide o rôzne myalgie, stratu výkonnosti, únavový syndróm, depresiu, poruchy spánku a podobne. Najčastejším typickým iniciálnym príznakom je tras jednej z horných končatín, ktorý sa spočiatku objavuje len pri rozrušení a únave. Iným iniciálnym príznakom bývajú ťažkosti s jemnými, koordinovanými pohybmi, ktoré pacient spozoruje napr. pri zapínaní gombíkov, česaní sa, holení, zmenšenie písma. Príbuzní si tiež môžu všimnúť zníženie výrazovosti tváre →tzv. tvár hráča pokru, alebo poruchu koordinácie jednej z horných končatín pri chôdzi.

Niekedy trvá dlhšie obdobie, ktoré prejde od iniciálnych príznakovký, do návštevy lekára, stanoveniu diagnózy a začatiu liečby. Medzičasom sa začínajú vyvíjať axiálne príznaky (hypomímia, hypofónia, flekčné držanie krku a trupu).

Patogenéza parkinsonovej choroby

Pravdepodobnou príčinou väčšiny prípadov parkinsonových ochorení je poškodenie mozgových neurónov v čiernej hmote mozgu, výsledkom čoho je nedostatok neuroprenášača dopamín v dorzálnom triate → putamene a bazálnych gangliách. Nález v mozgu obsahuje intracytoplazmatické inklúzie - Lewyho telieska, ktoré vznikajú agregáciou alfa-synukleínu. Nedostatok dopamínu v striáte je hlavným menovateľom v patofyziológii typických motorických príznakov Parkinsonovej choroby. Priamym následkom tohto deficitu je dysfunkcia motorických okruhov bazálnych ganglií. Tieto spoje zohrávajú podstatnú úlohu v regulácii vôľovej motoriky, rozhodujú o výbere vhodných a inhibícii nevhodných pohybových vzorcov. Z toho vyplýva aj prevládajúca terapeutická stratégia parkinsonovej choroby - opätovné nastolenie dopamínovej rovnováhy. [Zdroj: Valkovič 2006]

Okrem nedostatku dopamínu môžeme pozorovať aj nedostatok norepinefrínu, hlavného chemického posla sympatického nervového systému, ktorý riadi mnohé funkcie tela, ako je srdcová frekvencia a krvný tlak. To môže vysvetliť niektoré nemotorické príznaky parkinsonovej choroby, ako je únava, nepravidelný krvný tlak, znížená peristaltika čriev a náhly pokles krvného tlaku, keď sa človek postaví zo sedenia alebo ľahu.