Pre progresiu aterosklerotických lézií je teda rozhodujúca aktivácia kaskád imunitných a zápalových reakcií. V snahe ovplyvniť tieto procesy sa nedávno objavilo niekoľko nových stratégií na liečbu aterosklerózy, založených na použití rôznych terapeutických činidiel na inhibíciu prozápalovej aktivácie imunitných buniek alebo stimuláciu signálov k protizápalovej aktivite telesných systémov. Môžu byť použité ako doplnok ku konvenčným metódam liečby kardiovaskulárnych ochorení založených na použití prípravkov na zníženie lipidov ( Li et al., 2017 ; Chistiakov et al., 2018 ). Najbežnejšími prípravkami používanými na antiaterosklerotickú terapiu sú však v súčasnosti statíny, pretože majú viaceré antiaterosklerotické vlastnosti (Davignon, 2012 ; Tian a kol., 2012 ; Oesterle et al., 2017 ), ale ich predpisovanie je stále obmedzené, pretože dlhodobé podávanie prípravkov tejto skupiny vedie k riziku nežiaducich vedľajších účinkov, preto sa statíny tradične predpisujú pacientom s hypercholesterolémiou ( Stroes et al., 2015 ; Beckett et al., 2015 ).
Ateroskleróza je dlhodobý proces, začína už v detstve a pokračuje celý život. Pokiaľ je zásobenie orgánov dostatočné je ateroskleróza bezpríznaková. Príznaky neskôr závisia od postihnutého orgánu: srdcové tepny (bolesti na hrudníku), mozgové tepny (náhle znecitlivenie a oslabenie končatín, problémy s rečou, strata videnia, pokles ústneho kútika), tepny dolných končatín (bolesti v lýtkach pri chôdzi), obličkové tepny (vysoký krvný tlak, zlyhanie obličiek).
Ateroskleróza môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie → koronárnu chorobu srdca, mozgovú príhodu, renálne zlyhanie, ischémiu dolných končatín
Zo strany režimových návykov je rizikom pre vznik aterosklerózy hlavne nedostatok pohybu, nevyvážená strava s prevahou tukov, fajčenie a alkohol.
Ruka v ruke s novým poňatím patogenézy aterosklerózy sa mení aj liečebná stratégia nielen klasickej ale aj bylinnej medicíny. Okrem zníženia plazmatickej hladiny LDL-cholesterolu sa zameriavame na zníženie oxidačného stresu v endoteli, zoslabenie prozápalovej aktivácie endotelu, inhibície apoptózy endotelových buniek, protizápalovej aktivity, aktivácie polarizácie makrofágov M2, zníženie tvorby penových buniek a inhibíciu aktivácie a agregácie krvných doštičiek. Kľúčovým procesom je však inhibícia prozápalových cytokínov a potláčanie zápalu.
Jestvujúce skupina potenciálnych pacientov na aterosklerózu → ženy po menopauze. Je známe, že ženy v plodnom veku trpia aterosklerózou menej často ako muži v tomto veku. Po menopauze sa však táto situácia vyrovnáva. Niektoré izoflavonoidy → fytoestrogény inhibujú tvorbu nových aterosklerotických lézií a spomaľujú vývoj existujúcich.