leukocyty ►

trombocyty ►

albumín ►

hemoglobín ►

saturácia ►

Krv tvorí 7 % hmotnosti ľudského tela s priemernou hustotou okolo 1060 kg/m3, čo je veľmi blízko hustote čistej vody 1 000 kg/m3. Dospelý človek má objem krvi približne 5 litrov. Objemovo tvoria červené krvinky asi 45 % celej krvi, plazma asi 54,3 % a biele krvinky asi 0,7 %.

čo je nové?      slovník    krv  erytrocyty

Erytrocyty sú červené krvinky.  Majú diskovitý tvar (sú v strede preliačené),  čo zväčšuje ich povrch a teda aj kontaktnú plochu na výmenu plynov - kyslíka a oxidu uhličitého. Na rozdiel od červených krviniek rýb, obojživelníkov, plazov a vtákov erytrocyty cicavcov neobsahujú jadro ani väčšinu ostatných bunkových organel.

Obsahujú 60% vody, 40 % sušiny. Asi 90-95 % ich sušiny tvorí červené krvné farbivo hemoglobín.

Červené krvinky vznikajú v červenej kostnej dreni z proerytroblastov. Pre ich správnu tvorbu je potrebné železo, ktoré sa získava "recykláciou", zo starých rozpadnutých erytrocytov. Nedostatok železa spôsobuje chudokrvnosť. [v červených krvinkách zdravého človeka je viazaných cca 3,5 g železa , čo je viac, než vo všetkých zvyšných tkanivách dohromady].. Takisto dôležité sú rôzne vitamíny, napríklad B12, kyselina listová či vitamín C.

Životnosť červených krviniek u človeka je okolo 120 dní (štyri mesiace). Erytrocyty nemajú jadro, nie sú schopné sami sa deliť. Vznikajú v kostnej dreni plochých kostí počas procesu nazývaného erytropoéza (v embryu prebieha erytropoéza v pečeni ). Erytropoéza je stimulovaná hormónom erytropoetínom , ktorý je tvorený v obličkách . Vznik červenej krvinky trvá zhruba sedem dní a jej životnosť je 100 - 120 dní. [4] [7] Na konci životnosti krvinky je z erytroblastov v kostnej dreni vypudené jadro, to na svojej membráne vystavuje fosfatidylserín a láka makrofágy, ktoré bunkové jadro pomocouDNáz strávi. [3]

Staré či poškodené krvinky sú potom obklopené fagocytmi , odbúrané a ich stavebný materiál je uvoľnený späť do krvi. Červené krvinky sú odstraňované predovšetkým v slezine . Hem z molekúl hemoglobínu je vylúčený ako bilirubín .Zanikajú v pečeni a slezine. Ich počet určuje vonkajšie prostredie, nadmorská výška, stres. Keďže erytrocyty nemajú jadro, nie sú schopné sami sa deliť

Hlavnou úlohou červených krviniek je prenos dýchacích plynov - kyslíka z pľúc do tkanív a oxidu uhličitého z tkanív do pľúc. Kyslík sa v pľúcach viaže na hemoglobín (150g/l u mužov, 140g/l u žien), pričom vzniká oxyhemoglobín. V tkanivách sa kyslík uvoľňuje, pretože ho vytláča oxid uhličitý, ktorý sa s hemoglobínom viaže o trochu silnejšou väzbou ako kyslík. Vzniká karbaminohemoglobín. Táto väzba sa uvoľňuje v pľúcach, kde je vyšší tlak kyslíka. Opäť vzniká oxyhemoglobín.

Na hemoglobín sa môžu viazať aj iné plyny, čo je nebezpečné. Napríklad väzba hemoglobínu s oxidom uhoľnatým (CO) je asi 300x silnejšia ako jeho väzba s kyslíkom. Takýto hemoglobín sa nazýva karboxyhemoglobín alebo karbonylhemoglobín. Ak nie je poskytnutá rýchla pomoc alebo sa človek nadýcha príliš veľa tohto plynu, môže to viesť k smrti.