Presný scenár procesu, pri ktorom sa baktéria zmenila na mitochondriu je  tajomstvom.  Dnes sa  považuje za dokázané, že všetky známe eukaryotické organizmy buď mitochondriu majú, alebo aspoň mali za predka eukaryonta, ktorý mitochondriu mal.  Takmer isté je aj to, že mitochondria vznikla v histórii len jedenkrát, a všetky súčasné mitochondrie sú potomkami tejto udalosti. Konkrétny scenár vzniku mitochondrie poskytujú napríklad vodíkové hypotézy, ktoré sú v podstate všetky založené na predpoklade, že hostiteľskou bunkou bola anaeróbna, vodík metabolizujúca autotrofná archebaktéria, ktorá istým spôsobom pohltila symbiotickú baktériu schopnú v rámci svojej respirácie produkovať vodík. Tieto baktérie následne prešli evolúciou a zmenili sa na mitochondrie. Bez ohľadu na pôvod po endosymbiotickej udalosti muselo celkom určite dôjsť k čiastočnej redukcii genómu symbiotickej baktérie a pravdepodobne aj k tzv. horizontálnemu transferu, čiže prechodu časti génov z mitochondrie do jadra.

čo je nové?      slovník    mytochondrie

Mitochondrie a krebsov cyklus

Mitochondrie sú súčasťou cytoplazmy eukariotických buniek. Sú to organely obalené dvojitou membránou, majú vlastnú genetickú sústavu. Ich hlavnou funkciou je získavanie energie tzv. bunkovým dýchaním (aeróbnou oxidáciou). postupnosť udalostí  podieľajúcich sa na produkcii adenozíntrifosfátu -ATP  je súhrnne známy ako cyklus kyseliny citrónovej alebo Krebsov cyklus. Mitochondrie sa však podieľajú aj na ďalších procesoch, ako je bunková diferenciácia, bunková smrť a kontrola bunkového cyklu a rastu. Na druhej strane poruchy ich funkcie môžu mať za následok rôzne mitochondriálne choroby.

Mitochondrie vznikajú len delením už existujúcich mitochondrií. Majú vlastnú DNA a mitochondriálne ribozómy, čo im umožňuje syntézu potrebných enzýmov. Preto sa o nich hovorí, ako o semiautonómnych organelách.

Mitochondrie vytvárajú väčšinu bunkovej zásoby adenozíntrifosfátu - ATP, ktorý sa následne využíva ako zdroj chemickej energie s využitím energie kyslíka uvoľneného pri aeróbnom dýchaní .na vnútornej mitochondriálnej membráne. Mitochondrie sú ľudovo nazývané  "elektráreň bunky". 

Počet mitochondrií v bunke sa môže značne líšiť v závislosti od organizmu , tkaniva a typu bunky. Zrelá červená krvinka nemá mitochondrie, zatiaľ čo pečeňová bunka ich môže mať viac ako 2000.

Mitopchondriálna produkcia adenozíntrifosfátu sa odráža vo veľkom počte špecifických proteínov vo vnútornej membráne. To sa deje oxidáciou hlavných produktov glukózy : pyruvátu a NADH , ktoré sa tvoria v cytosóle. Tento typ bunkového dýchania , známy ako aeróbne dýchanie , je závislý od prítomnosti kyslíka , ktorý poskytuje väčšinu uvoľnenej energie. Keď je kyslík obmedzený, glykolytické produkty budú metabolizované anaeróbnou fermentáciou , procesom, ktorý je nezávislý od mitochondrií. Produkcia ATP z glukózy a kyslíka má približne 13-krát vyššiu výťažnosť pri aeróbnom dýchaní v porovnaní s fermentáciou. Rastlinné mitochondrie môžu tiež produkovať obmedzené množstvo ATP buď rozbitím cukru produkovaného počas fotosyntézy, alebo bez kyslíka použitím alternatívneho substrátu dusitanu. ATP prechádza cez vnútornú membránu pomocou špecifického proteínu a cez vonkajšiu membránu cez poríny.  ADP sa vracia rovnakou cestou.