Vedeli ste?

Rakovina močového mechúra bolo jednou s prvých zhubných nádorových ochorení, pri ktorých sa dokázalo, že vznikajú po pôsobení priemyselných rakovinotvorných látok, tzv. profesijných karcinogénov.

Ochorenia močového mechúra a močových ciest

Rakovina močového mechúra 

práve čítate

čo je nové?    ambulancia    rakovina   rakovina močového mechúra

Rakovina močového mechúra - ambulancia

Rakovina močového mechúra  je celosvetovo deviata najčastejšia rakovina s 550 000 novými prípadmi a 200 000 úmrtiami ročne. Približne 75 % pacientov s rakovinou močového mechúra trpí nesvalovo-invazívnym karcinómom močového mechúra, zatiaľ čo 25 % má už v čase diagnózy svalovú invazívnu rakovinu močového mechúra. U 10-15 % pacientov s MIBC sa zistí metastatický karcinóm.

Rakovina močového mechúra môže postihnúť rôzne typy tkanív. Najčastejším typom rakoviny močového mechúra je rakovina močového mechúra z prechodných buniek. Toto sa tiež nazýva uroteliálny karcinóm močového mechúra. Zriedkavejšie typy zahŕňajú spinocelulárny karcinóm močového mechúra, adenokarcinóm, sarkóm a malobunkový karcinóm močového mechúra.

Je dôležité, aby sa pri rakovine močového mechúra identifikoval na základe stupňa rozšírenia do steny močového mechúra. Podľa tohto kritéria môžeme rozpoznať včasnú neinvazívnu, alebo povrchovú rakovinu močového mechúra, alebo invazívnu rakovinu močového mechúra.

Príznaky rakoviny močového mechúra

Vo väčšine prípadov je prvým príznakom rakoviny močového mechúra krv v moči (nazývaná hematúria ).  Môže sa stať, že krv zafarbí moč na oranžovo, niekedy na tmavohnedo. Niekedy je farba moču normálna, ale pri vyšetrení moču (analýza moču) sa zistí malé množstvo krvi z dôvodu iných príznakov alebo ako súčasť všeobecnej lekárskej prehliadky.

Krv môže byť jeden deň prítomná a druhý deň chýba, pričom moč zostáva čistý niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov. Ale ak má človek rakovinu močového mechúra, v určitom okamihu sa krv znova objaví.

Skoré štádiá rakoviny močového mechúra (keď je malá a iba v močovom mechúre) zvyčajne spôsobujú krvácanie, ale malú alebo žiadnu bolesť alebo iné príznaky.

Krv v moči nemusí vždy znamenať, že máte rakovinu močového mechúra. Častejšie je to spôsobené inými vecami, ako je infekcia, nezhubné (nie rakovinové) nádory, kamene v obličkách alebo močovom mechúre alebo iné benígne ochorenia obličiek. Napriek tomu je dôležité, aby to skontroloval lekár, aby sa zistila príčina. Zmeny vo zvykoch močového mechúra alebo príznaky podráždenia. Rakovina močového mechúra môže niekedy spôsobiť zmeny v močení, ako napríklad:

• Nutnosť močiť častejšie ako zvyčajne

• Bolesť alebo pálenie počas močenia

• Pocit, že musíte ísť okamžite, aj keď váš močový mechúr nie je plný

• Problémy s močením alebo slabý prúd moču

• Počas noci musíte mnohokrát vstávať na močenie

Tieto príznaky sú pravdepodobnejšie spôsobené infekciou močových ciest (UTI), kameňmi v močovom mechúre, hyperaktívnym močovým mechúrom alebo zväčšenou prostatou (u mužov). Napriek tomu je dôležité, aby ich skontroloval lekár, aby bolo možné nájsť príčinu a v prípade potreby ju liečiť.

Príznaky pokročilej rakoviny močového mechúra. Rakoviny močového mechúra, ktoré sa zväčšili alebo sa rozšírili do iných častí tela, môžu niekedy spôsobiť ďalšie príznaky, ako napríklad:

• Neschopnosť močiť

• Bolesť dolnej časti chrbta na jednej strane

• Strata chuti do jedla a strata hmotnosti

• Pocit únavy alebo slabosti

• Opuchy nôh

• Bolesť kostí

Opäť platí, že mnohé z týchto príznakov sú pravdepodobnejšie spôsobené niečím iným ako rakovinou močového mechúra, ale je dôležité nechať si ich skontrolovať.

Rizikové faktory vzniku rakoviny močového mechúra

Fajčenie je najdôležitejším rizikovým faktorom rakoviny močového mechúra. Ľudia, ktorí fajčia, majú najmenej 3-krát vyššiu pravdepodobnosť rakoviny močového mechúra ako ľudia, ktorí nefajčia. Fajčenie spôsobuje asi polovicu všetkých prípadov rakoviny močového mechúra.

Expozície na pracovisku. Niektoré priemyselné chemikálie sú spojené s rakovinou močového mechúra. Chemikálie nazývané aromatické amíny, ako je benzidín a beta-naftylamín, ktoré sa niekedy používajú v priemysle farbív, môžu spôsobiť rakovinu močového mechúra. Pracovníci v iných odvetviach, ktorí používajú určité organické chemikálie, môžu mať tiež vyššie riziko rakoviny močového mechúra. K odvetviam s vyšším rizikom patria výrobcovia gumy, kože, textilu a farieb, ako aj tlačiarenské spoločnosti. K ďalším pracovníkom so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny močového mechúra patria maliari, strojári, tlačiari, kaderníci (pravdepodobne z dôvodu silného vystavenia farbám na vlasy ) a vodiči nákladných vozidiel (pravdepodobne z dôvodu vystavenia sa výparom z nafty).

Niektoré lieky alebo bylinné doplnky. Užívanie lieku pioglitazón (Actos ® ) môže byť spojené so zvýšeným rizikom rakoviny močového mechúra. Zdá sa, že riziko sa zvyšuje pri použití vyšších dávok. Výživové doplnky obsahujúce kyselinu aristolochovú (hlavne v bylinkách z čeľade Aristolochia, napríklad vlkovec obyčajný) sa spájajú so zvýšeným rizikom uroteliálnych rakovín, vrátane rakoviny močového mechúra.

Nedostatok tekutín. Ľudia, ktorí pijú veľa tekutín, najmä vody, majú každý deň nižšiu mieru rakoviny močového mechúra. Môže to byť preto, že vyprázdňujú močový mechúr častejšie, čo by mohlo zabrániť chemikáliám zostávať v ich močovom mechúre.

Osobná anamnéza rakoviny močového mechúra alebo inej uroteliálnej rakoviny. Uroteliálne karcinómy sa niekedy môžu tvoriť v rôznych oblastiach močového mechúra, ako aj vo výstelke obličiek, močovodov a močovej trubice. Ak máte rakovinu vo výstelke akejkoľvek časti močového traktu, vystavujete sa vyššiemu riziku vzniku ďalšej rakoviny, buď na rovnakom mieste ako predtým, alebo v inej časti močového traktu. To platí aj vtedy, keď je prvý nádor úplne odstránený. Z tohto dôvodu ľudia, ktorí mali rakovinu močového mechúra, potrebujú starostlivé sledovanie.

Vrodené chyby močového mechúra. Pred narodením existuje spojenie medzi pupkom a močovým mechúrom. Toto sa nazýva urachus. Ak časť tohto spojenia zostane aj po narodení, môže sa stať rakovinou. Rakoviny, ktoré začínajú v urachu, sú zvyčajne adenokarcinómy, ktoré sú tvorené bunkami rakovinových žliaz. Približne jedna tretina adenokarcinómov močového mechúra začína tu. Toto je však stále zriedkavé a predstavuje menej ako polovicu 1% všetkých rakovín močového mechúra.

Ďalšia zriedkavá vrodená chyba nazývaná exstrofia výrazne zvyšuje riziko rakoviny močového mechúra. Pri exstrofii močového mechúra sa močový mechúr aj brušná stena pred močovým mechúrom počas vývoja plodu úplne neuzavrú a sú spolu spojené. Vnútorná výstelka močového mechúra je tak odkrytá mimo tela. Operácia krátko po narodení môže uzavrieť močový mechúr a brušnú stenu (a opraviť ďalšie súvisiace defekty), ale ľudia, ktorí to majú, majú stále vyššie riziko infekcií močových ciest a rakoviny močového mechúra.

Genetika a rodinná anamnéza. Ľudia, ktorí majú rodinných príslušníkov s rakovinou močového mechúra, majú vyššie riziko, že ju dostanú sami. Niekedy to môže byť spôsobené tým, že členovia rodiny sú vystavení rovnakým chemikáliám spôsobujúcim rakovinu (ako sú tie v tabakovom dyme). Môžu tiež zdieľať zmeny v niektorých génoch (napríklad GST a NAT ), ktoré sťažujú ich telu rozklad určitých toxínov, čo môže spôsobiť, že dostanú rakovinu močového mechúra.

Malý počet ľudí zdedí génový syndróm, ktorý u nich zvyšuje riziko rakoviny močového mechúra. Napríklad:

• Mutácia génu retinoblastómu ( RB1 ) môže spôsobiť rakovinu oka u dojčiat a tiež zvyšuje riziko rakoviny močového mechúra.

• Cowdenova choroba , spôsobená mutáciami v géne PTEN , je spojená hlavne s rakovinou prsníka a štítnej žľazy . Ľudia s týmto ochorením majú aj vyššie riziko rakoviny močového mechúra.

• Lynchov syndróm (tiež známy ako dedičný nepolypózny kolorektálny karcinóm alebo HNPCC) je spojený hlavne s rakovinou hrubého čreva a endometria . Ľudia s týmto syndrómom môžu mať tiež zvýšené riziko rakoviny močového mechúra (ako aj iných druhov rakoviny močových ciest).

Chemoterapia alebo radiačná terapia.  Dlhodobé užívanie chemoterapeutického lieku cyklofosfamid (Cytoxan ® ) môže dráždiť močový mechúr a zvýšiť riziko rakoviny močového mechúra. Tým, ktorí užívajú tento liek, sa často hovorí, aby pili veľa tekutín, aby pomohli chrániť močový mechúr pred podráždením.

Ľudia, ktorí sú liečení ožarovaním panvy, majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny močového mechúra.

Diagnostika rakoviny močového mechúra

Po objavení príznakov poukazujúcich na možnú rakovinu močového mechúra - krv v moči, časté infekcie, dlhodobé zavedenie katétra a pod.  bude lekára zaujímať vaša anamnézu.

Fyzikálne vyšetrenie môže poskytnúť informácie o možných príznakoch rakoviny močového mechúra a iných zdravotných problémoch. Lekár môže urobiť rektálnu skúšku (DRE), počas ktorej vám do konečníka vloží namazaný prst v rukavici. Ženám môže lekár urobiť aj vyšetrenie vagíny. Počas týchto vyšetrení môže lekár niekedy cítiť nádor močového mechúra, určiť jeho veľkosť a cítiť, či a ako ďaleko sa rozšíril.

Ak lekár zistí veci, ktoré nie sú normálne, môžete si nechať urobiť laboratórne testy a môžete byť poslaný k urológovi na ďalšie testy a liečbu. (Urológ je lekár, ktorý sa špecializuje na choroby močového systému a mužského reprodukčného systému.)

Laboratórne testy moču

Analýza moču

Ide o jednoduchý laboratórny test na kontrolu krvi a iných látok vo vzorke moču.

Cytológia moču

Pri tomto teste sa vzorka moču skúma mikroskopom, aby sa zistilo, či v nej nie sú nejaké rakovinové alebo predrakovinové bunky. Cytológia sa robí aj na všetkých výplachoch močového mechúra odobratých počas cystoskopie (pozri nižšie). Cytológia môže pomôcť nájsť niektoré druhy rakoviny, ale nie je dokonalá. Ak týmto testom nenájdete rakovinu, nemusí to vždy znamenať, že ste bez rakoviny.

Kultúra moču

Ak máte príznaky močenia, tento test sa môže vykonať, aby sa zistilo, či je príčinou infekcia (a nie rakovina). Infekcie močových ciest a rakovina močového mechúra môžu spôsobiť rovnaké príznaky. Na kultiváciu moču sa vzorka moču vloží do misky v laboratóriu, aby sa umožnilo množeniu všetkých prítomných baktérií. Rast baktérií môže chvíľu trvať, takže získanie výsledkov tohto testu môže trvať niekoľko dní.

Cystoskopia

Ak existuje podozrenie na rakovinu močového mechúra, väčšina lekárov odporučí cystoskopiu. . Urológ používa cystoskop, čo je dlhá, tenká, flexibilná trubica so svetlom a šošovkou alebo malou videokamerou na konci.

Fluorescenčná cystoskopia (tiež známa ako cystoskopia modrého svetla) sa môže vykonávať spolu s rutinnou cystoskopiou. Pri tomto vyšetrení sa do močového mechúra počas cystoskopie vloží liek aktivovaný svetlom. Vychytávajú ho rakovinové bunky. Keď potom lekár zasvieti modrým svetlom cez cystoskop, všetky bunky obsahujúce liek budú žiariť (fluoreskovať). To môže lekárovi pomôcť vidieť abnormálne oblasti, ktoré mohli byť prehliadnuté pri bežne používanom bielom svetle.

Transuretrálna resekcia nádoru močového mechúra (TURBT)

Ak sa počas cystoskopie objaví abnormálna oblasť (alebo oblasti), je potrebné vykonať biopsiu, aby sa zistilo, či ide o rakovinu. Biopsia je, keď sa odoberú malé kúsky (nazývané vzorky) abnormálne vyzerajúceho tkaniva a testujú sa na rakovinové bunky. Ak je podozrenie na rakovinu močového mechúra, je potrebná biopsia, aby ste si boli istí diagnózou.

Postup používaný na biopsiu abnormálnej oblasti je transuretrálna resekcia tumoru močového mechúra (TURBT), známa tiež ako len transuretrálna resekcia (TUR). Počas tohto postupu lekár odstráni nádor a časť svalov močového mechúra okolo nádoru. Odobraté vzorky sa potom pošlú do laboratória, kde sa pátra po rakovine. Ak sa zistí rakovina, testovanie môže tiež ukázať, či napadla (rozšírila sa do) svalovú vrstvu steny močového mechúra. Viac o tom, ako sa tento postup vykonáva, nájdete v časti Operácia rakoviny močového mechúra .

Rakovina močového mechúra môže niekedy začať vo viac ako jednej oblasti močového mechúra (alebo v iných častiach močového traktu). Z tohto dôvodu môže lekár odobrať vzorky z mnohých rôznych častí močového mechúra, najmä ak existuje silné podozrenie na rakovinu, ale nie je vidieť žiadny nádor. Výplachy slanou vodou z vnútra močového mechúra sa môžu tiež zbierať a testovať na rakovinové bunky.

Výsledky biopsie

Vzorky biopsie sa posielajú do laboratória, kde sa na ne pozerá a testuje patológ, lekár, ktorý sa špecializuje na diagnostiku chorôb pomocou laboratórnych testov. Ak sa zistí rakovina močového mechúra, 2 dôležité vlastnosti sú jej invazívnosť a stupeň.

Invazívnosť: Biopsia môže ukázať, ako hlboko rakovina prerástla do steny močového mechúra. To je veľmi dôležité pri rozhodovaní o liečbe.

• Ak rakovina zostáva vo vnútornej vrstve buniek bez toho, aby prerástla do hlbších vrstiev, nazýva sa to neinvazívna .

• Ak rakovina prerastie do hlbších vrstiev močového mechúra, nazýva sa to invazívna .

Invazívne rakoviny sa šíria s väčšou pravdepodobnosťou a ťažšie sa liečia.

Môžete tiež vidieť rakovinu močového mechúra opísanú ako povrchovú alebo neinvazívnu pre svaly . Tieto termíny zahŕňajú tak neinvazívne nádory, ako aj akékoľvek invazívne nádory, ktoré neprerástli do hlavnej svalovej vrstvy močového mechúra.

Stupeň: Rakovine močového mechúra sa tiež priraďuje stupeň na základe toho, ako rakovinové bunky vyzerajú pod mikroskopom.

• Rakoviny nízkeho stupňa vyzerajú skôr ako normálne tkanivo močového mechúra. Nazývajú sa tiež dobre diferencované rakoviny. Ľudia s týmito rakovinami majú zvyčajne dobrú prognózu (výhľad).

• Rakoviny vysokého stupňa vyzerajú menej ako normálne tkanivo. Tieto rakoviny možno tiež nazvať zle diferencované alebo nediferencované . Rakoviny vysokého stupňa s väčšou pravdepodobnosťou prerastú do steny močového mechúra a šíria sa mimo močového mechúra. Tieto druhy rakoviny môžu byť ťažšie liečiteľné.

Zobrazovacie testy

Zobrazovacie testy využívajú röntgenové lúče, magnetické polia, zvukové vlny alebo rádioaktívne látky na vytváranie obrázkov vnútra vášho tela.

Ak máte rakovinu močového mechúra, váš lekár môže nariadiť niektoré z týchto testov, aby zistil, či sa rakovina rozšírila do tkanív a orgánov v blízkosti močového mechúra, do blízkych lymfatických uzlín alebo do vzdialených častí vášho tela. Ak zobrazovací test ukáže zväčšené lymfatické uzliny alebo iné možné príznaky šírenia rakoviny, na potvrdenie zistení môže byť potrebný určitý typ biopsie.

Intravenózny pyelogram (IVP)

Intravenózny pyelogram (IVP), tiež nazývaný intravenózny urogram (IVU), je röntgenové vyšetrenie celého močového systému po injekcii špeciálneho farbiva do žily. Toto farbivo sa z krvného obehu odstraňuje obličkami a potom prechádza do močovodov a močového mechúra. Počas toho sa robia röntgenové lúče. Farbivo vykresľuje tieto orgány na röntgenových lúčoch a pomáha ukázať nádory močových ciest.

Je dôležité, aby ste svojmu lekárovi povedali, ak máte nejaké alergie alebo ste niekedy mali reakciu na röntgenové farbivá, alebo ak máte akékoľvek problémy s obličkami. Ak áno, váš lekár sa môže rozhodnúť urobiť namiesto toho iný test.

Retrográdny pyelogram

Pri tomto teste sa cez močovú trubicu zavedie katéter (tenká trubica) do močového mechúra alebo do močovodu. Potom sa cez katéter vstrekne farbivo, aby bola výstelka močového mechúra, močovodov a obličiek lepšie viditeľná na röntgenových snímkach.

Tento test sa nepoužíva tak často ako IVP, ale môže sa vykonať (spolu s ultrazvukom obličiek) na hľadanie nádorov v močovom trakte u ľudí, ktorí nemôžu mať IVP.

Počítačová tomografia (CT).

CT vyšetrenie používa röntgenové lúče na vytvorenie detailných prierezových obrázkov vášho tela. CT vyšetrenie obličiek, močovodov a močového mechúra sa nazýva CT urogram . Môže poskytnúť podrobné informácie o veľkosti, tvare a polohe akýchkoľvek nádorov v močovom trakte, vrátane močového mechúra. Môže tiež pomôcť ukázať zväčšené lymfatické uzliny, ktoré môžu obsahovať rakovinu, ako aj iné orgány v bruchu (brucho) a panve.

Biopsia ihly riadená CT: CT skeny sa môžu použiť aj na zavedenie bioptickej ihly do podozrivého nádoru. Toto sa nerobí na biopsiu nádorov v močovom mechúre, ale môže sa použiť na odber vzoriek z oblastí, kde sa rakovina mohla rozšíriť. Za týmto účelom ležíte na CT skenovacom stole, zatiaľ čo lekár posúva bioptickú ihlu cez vašu kožu a do nádoru.

Skenovanie magnetickou rezonanciou (MRI).

Podobne ako pri CT, aj pri MRI sa zobrazujú podrobné snímky mäkkých tkanív v tele. Ale MRI skeny používajú rádiové vlny a silné magnety namiesto röntgenových lúčov.

MRI snímky sú veľmi užitočné pri zobrazovaní rakoviny, ktorá sa rozšírila mimo močového mechúra do blízkych tkanív alebo lymfatických uzlín. Špeciálna MRI obličiek, močovodov a močového mechúra, známa ako MRI urogram, sa môže použiť namiesto IVP na pohľad na hornú časť močového systému.

Ultrazvuk

Ultrazvuk využíva zvukové vlny na vytváranie obrázkov vnútorných orgánov. Môže byť užitočná pri určovaní veľkosti rakoviny močového mechúra a či sa rozšírila mimo močového mechúra do blízkych orgánov alebo tkanív. Dá sa použiť aj na pohľad na obličky.

Toto je zvyčajne jednoduchý test a nepoužíva žiadne žiarenie.

Biopsia ihly navádzaná ultrazvukom: Ultrazvuk možno použiť aj na zavedenie bioptickej ihly do oblasti podozrenia na rakovinu v bruchu alebo panve.

Rentgén hrude

Môže sa urobiť röntgenové vyšetrenie hrudníka , aby sa zistilo, či sa rakovina močového mechúra rozšírila do pľúc. Tento test nie je potrebný, ak bolo urobené CT vyšetrenie hrudníka.

Skenovanie kostí

Skenovanie kostí môže pomôcť pri hľadaní rakoviny, ktorá sa rozšírila do kostí. Tento test sa zvyčajne nevykonáva, pokiaľ nemáte príznaky ako bolesť kostí alebo ak krvné testy ukazujú, že rakovina sa mohla rozšíriť do kostí.

Na tento test dostanete injekciu malého množstva rádioaktívneho materiálu s nízkou úrovňou, ktorý sa usadzuje v oblastiach poškodenej kosti v celom tele. Špeciálna kamera zachytí rádioaktivitu a vytvorí obraz vašej kostry.

Skenovanie kostí môže naznačovať rakovinu v kosti, ale pre istotu môžu byť potrebné ďalšie zobrazovacie testy, ako sú obyčajné röntgenové snímky, skeny MRI alebo dokonca kostná biopsia.

Biopsie na zistenie šírenia rakoviny

Ak zobrazovacie testy naznačujú, že rakovina sa mohla rozšíriť mimo močového mechúra, pre istotu môže byť potrebná biopsia .

V niektorých prípadoch sa počas chirurgického zákroku odoberajú vzorky biopsie podozrivých oblastí na odstránenie rakoviny močového mechúra.

Ďalším spôsobom, ako získať vzorku biopsie, je použiť dlhú, tenkú, dutú ihlu na odobratie malého kúska tkaniva z abnormálnej oblasti. Toto je známe ako ihlová biopsia a pomocou nej môže lekár odobrať vzorky bez operácie. Niekedy sa používa CT vyšetrenie alebo ultrazvuk, ktorý pomáha viesť bioptickú ihlu do zmenenej oblasti.

Liečba rakoviny močového mechúra

Forma liečby nádorov močového mechúra závisí od celkových výsledkov diagnostiky, zvlášť od výsledkov biopsie. Výber liečby ovplyvňuje rozsah nádoru (štádium), stupeň diferenciácie (zrelosti) nádorových buniek, vek, zdravotný stav a pridružené choroby. U pacientov s nádormi močového mechúra možno použiť chirurgickú liečbu, rádioterapiu, chemoterapiu a imunoterapiu, niektorí pacienti sa liečia kombinovanou liečbou.
Urológ opíše pacientovi liečebné možnosti a očakávané výsledky,
oboznámi pacienta o možných nežiadúcich, vedľajších účinkoch liečby
a spolu s pacientom vypracuje liečebný plán.
Chirurgická liečba
• Transuretrálna resekcia (TUR) nádorov močového mechúra je
chirurgická liečebná metóda používaná u každého pacienta s ná-
dorom močového mechúra (viď definitívne zhodnotenie pacien-
ta v kapitole o diagnostike). U časti pacientov TUR urobená
s diagnostickým cieľom predstavuje aj definitívny liečebný postup.
TUR je vhodná pri liečbe väčšiny pacientov s nádormi, ktoré sú
obmedzené na sliznicu a podslizničné väzivo. U časti z nich treba
TUR doplniť chemoterapiou a imunoterapiou, obyčajne podáva-
ných lokálne do močového mechúra. Pacientom s nádormi v pod-
slizničnom tkanive sa odporúča TUR opakovať po 2-4 týždňoch.
Najčastejšiu komplikáciu TUR predstavuje krvácanie z močového
mechúra; po odstránení katétra môžu mať pacienti ťažkosti s mo-
čením. Všeobecne však pacienti TUR dobre znášajú.13
• Radikálna cystektómia: operačné odstránenie močového mechú-
ra spolu s nádorom, časťou močovej rúry, lymfatickými uzlinami
a okolitými orgánmi; u mužov s prostatou a semennými mechúrik-
mi, u žien s maternicou, vaječníkmi, vajíčkovodmi a časťou pošvy.
Operácia je vhodná pre pacientov s rakovinou, ktorá prerástla do
svaloviny močového mechúra a u časti nádorov rastúcich do podsliz-
ničného tkaniva najmä, ak ich bunky sú zle diferencované (nezre-
lé).
Po odstránení močového mechúra je potrebný nový spôsob usklad-
ňovania a vyprázdňovania moču. Na náhradu močových ciest sa po-
užívajú rôzne časti čreva. Napríklad pri jednej metóde sa použije
časť (20 cm) tenkého čreva, na jeden koniec izolovaného čreva sa
pripoja močovody, druhý koniec sa vyvedie k otvoru na prednej bruš-
nej stene. Na tento otvor, označovaný ako stóma, sa nalepí zberný
vak, do ktorého stále odteká moč, metóda sa označuje ako urostó-
mia. Pri inej metóde sa z izolovanej časti tenkého čreva vytvorí vak
na uskladňovanie moču v tele. Moč sa uskladňuje v črevnom vaku,
ktorý si pacient buď pravidelne vyprázdňuje cez stómu, alebo ak sa
vak spojí s močovou rúrou, pacient močí cez vlastnú močovú rúru.
Ďalšiu možnosť predstavuje spojenie močovodov s hrubým črevom,
teda spoločný rezervoár na moč a stolicu. Výber vhodnej metódy
ovplyvňuje vek, zdravotný stav, sprievodné choroby a pri niektorých
formách aj schopnosť pacienta spolupracovať pri výmene zberného
vaku. Radikálna cystektómia a úprava močových ciest je náročná
operácia. V priebehu prvých pooperačných dní treba tlmiť bolesti.
Dĺžka rekonvalescencie po operácii je individuálna. Neskoré poope-
račné komplikácie sú spojené s odklonom odtoku moču od prirodze-
nej cesty, najmä so stómiou a pohlavnou činnosťou pacientov. Po
operačnom odstránení maternice a vaječníkov pacientky nemôžu
otehotnieť a naraz vznikne menopauza s návalmi tepla. Odstránenie
časti vagíny sťažuje pohlavný styk. U mužov dochádza po radikálnej
cystektómii k erektílnej dysfunkcii rôzneho stupňa. Po odstránení
prostaty a semenných mechúrikov nedochádza viac k výronu seme-
na.
Zásahy do pohlavného života po radikálnej cystektómii treba ob-
jasniť pri rozhovoroch medzi lekármi, pacientmi a ich partnerkami,
prípadne pacientkami a ich partnermi.
Čiastočné odstránenie steny močového mechúra: Operácia je
vhodná iba pre málo pacientov s nádormi, ktoré rastú do svaloviny14
močového mechúra a sú uložené v pohyblivej časti steny mechúra.
Po odstránení katétra pacienti majú nutkanie na močenie už pri
malej náplni močového mechúra. Postupne sa kapacita močového
mechúra zväčšuje.
Rádioterapia
Súčasná rádioterapia používa vysokofrekvenčné žiarenie, schopné
ožiariť nádory uložené hlboko v tele. Podobne ako chirurgická liečba,
aj rádioterapia je lokálna liečba, ktorá postihuje rakovinové bunky iba
v ožarovanej oblasti.
Rádioterapia je vhodná u malígnych nádorov močového mechúra,
ktoré prerastajú do svaloviny. Ako kuratívna liečba s cieľom úplnej lik-
vidácie nádoru sa používa u pacientov, ktorí sú nevhodní na chirurgic-
kú liečbu. V našich podmienkach sa prevažne ako zdroje žiarenia po-
užívajú prístroje, ktoré sa nachádzajú mimo organizmu pacienta, ide
o tzv. externú rádioterapiu. Spravidla sa nádor ožaruje denne viacerými
vstupnými poľami 5 dní v týždni, počas 5-7 týždňov. Rádioterapia sa môže podávať aj v kombinácii s transuretrálnou resekciou a systémovou chemoterapiou. Vedľajšie účinky rádioterapie môžu byť celkové alebo miestne. Celkové reakcie sa prejavujú únavou, malátnosťou, celkovou slabosťou,
nespavosťou, nechutenstvom počas rádioterapie, najmä v neskorších
týždňoch, ktoré môžu viesť k negatívnemu postoju k rádioterapii. Lieč-
ba žiarením môže byť príčinou zníženia počtu bielych krviniek, ktoré
chránia organizmus pred infekciou. V priebehu liečby rádioterapeut
pravidelne kontroluje krvný obraz a podľa jeho výsledkov upravuje lie-
čebný plán. Miestne reakcie: žiarenie pri vonkajšej rádioterapii musí prejsť do
organizmu cez pokožku, ktorá reaguje zápalom rôznej intenzity. Pacienti stratia ochlpenie, koža začervená, je suchá, bolestivá a svrbivá.
Vedľajšie účinky pri ožarovaní oblasti panvy sa môžu prejavovať tzv.
radiačnou cystitídou (frekventné a urgentné močenie) a ťažkosťami
z ožarovania konečníka (nutkanie na stolicu, prímes hlenu a krvi v stolici).
Včasné poučenie pacienta pred a počas rádioterapie môže zlepšiť
znášanie celkových a miestnych reakcií na rádioterapiu. (Liga proti rakovine vydala brožúrku: Rádioterapia zhubných nádorov - informácie pre verejnosť a pacientov, v ktorej pacienti dostanú podrobnejšie informácie o prevencii a liečbe vedľajších účinkov rádioterapie.)

Chemoterapia
Chemoterapia je liečba rakoviny liekmi, ktoré majú protinádorový
účinok. Označujú sa ako cytostatiká alebo chemoterapeutiká. Pri nádoroch močového mechúra možno podať cytostatikum buď priamo do močového mechúra, tzv. lokálna liečba, alebo do krvného obehu, tzv. systémová liečba. Lokálna liečba, označovaná ako intravezikálna chemoterapia, je vhodná pri nádoroch obmedzených na sliznicu a podslizničné tkanivo. Liek zriedený v tekutine sa vstriekne cez zavedený katéter do močového mechúra.  Intravezikálna chemoterapia je vhodná po každej transuretrálnej resekcii nádorov; jej cieľom je zničiť uvoľnené nádorové bunky. Systémová chemoterapia je vhodná u nádorov, ktoré prerástli do svaloviny močového mechúra, prípadne sa rozšírili do lymfatických uzlín a iných orgánov. Liek sa podáva buď cez ústa, alebo injekciou do žily, svalu, pod kožu; dostane sa do krvného riečiska a odtiaľ do každého tkaniva v organizme. Účinný liek sa podáva v cykloch. Pri liečbe nádorov močového mechúra sa používa kombinácia cytostatík. Či sa chemoterapia podáva ambulantne, alebo počas krátkeho pobytu v nemocnici záleží na druhu lieku a celkového stavu pacienta.
Vedľajšie účinky intravezikálnej chemoterapie sa prejavujú dráždením močového mechúra alebo krvácaním do moču, ktoré môže trvať niekoľko dní po liečbe. Systémová chemoterapia pôsobí najmä na rýchlo sa deliace rakovinové bunky, ale aj na normálne, zdravé bunky. Zo zdravých buniek postihuje krvinky, ktoré bojujú proti infekcii, pomáhajú zrážaniu krvi a prinášajú kyslík všetkým tkanivám tela. Ak cytostatiká poškodia zdravé krvinky, pacienti pravdepodobne dostanú infekciu, môžu mať krvné podliatiny a pociťujú únavu a dýchavicu. Poškodenie vlasových koreňov sa prejaví vypadávaním vlasov, poškodenie zažívacích ústrojov má za následok stratu chuti do jedla, napínanie na zvracanie, zvracanie a hnačky. Niektoré lieky môžu poškodiť obličky.
Všetky tieto ťažkosti a príznaky sú dočasné a po ukončení chemoterapie vymiznú.

Imunoterapia

Dôležitou súčasťou imunitného systému je jeho schopnosť zabrániť napadnutiu normálnych buniek v tele. Na to využíva "kontrolné body" - proteíny na imunitných bunkách, ktoré je potrebné zapnúť/vypnúť, aby sa spustila/zablokovala imunitná odpoveď. Rakovinové bunky niekedy používajú tieto kontrolné body, aby zabránili napadnutiu imunitným systémom. Ale novšie lieky, ktoré sa zameriavajú na tieto kontrolné body, nazývané inhibítory kontrolných bodov , môžu pomôcť obnoviť imunitnú odpoveď proti rakovinovým bunkám.

PD-1 a PD-L1 inhibítory

Atezolizumab (Tecentriq) a avelumab (Bavencio) sú lieky, ktoré sa zameriavajú na PD-L1, proteín na bunkách (vrátane niektorých rakovinových buniek), ktorý pomáha brániť imunitnému systému pred napadnutím. Blokovaním PD-L1 tieto lieky posilňujú odpoveď imunitného systému proti rakovinovým bunkám. To môže zmenšiť niektoré nádory alebo spomaliť ich rast.

Nivolumab (Opdivo) a pembrolizumab (Keytruda) sa zameriavajú na PD-1, proteín na určitých imunitných bunkách (nazývaných T bunky), ktorý normálne pomáha zabrániť tomu, aby tieto bunky napadli iné bunky v tele. Blokovanie PD-1 môže umožniť imunitnému systému zaútočiť na rakovinové bunky, ktoré môžu zmenšiť niektoré nádory alebo spomaliť ich rast.

Tieto lieky sa môžu použiť v rôznych situáciách na liečbu rakoviny močového mechúra:

• Ktorýkoľvek z týchto inhibítorov kontrolných bodov sa môže použiť u ľudí s pokročilým karcinómom močového mechúra, ktorý po chemoterapii opäť začne rásť.

• Atezolizumab a pembrolizumab sa môžu použiť u ľudí, ktorí nemôžu dostať chemoterapiu cisplatinu (kvôli veciam, ako je strata sluchu, zlyhanie obličiek alebo zlyhanie srdca).

• Avelumab sa môže použiť ako doplnková (udržiavacia) liečba u ľudí s pokročilým karcinómom močového mechúra, ktorý sa nezhoršil počas počiatočnej chemoterapie.

• Pembrolizumab sa môže použiť na liečbu určitých rakovín močového mechúra, ktoré neprerastajú do svalovej steny močového mechúra, nezmenšujú sa intravezikálnou BCG a nie sú liečené cystektómiou .

• Nivolumab môže byť ponúkaný ľuďom s invazívnou (napádajúc svalovú stenu močového mechúra) rakovinou močového mechúra, ktorá bola odstránená chirurgicky, ale je vystavená vysokému riziku recidívy (návratu). V tejto situácii sa podáva na jeden rok.

Tieto lieky sa podávajú ako intravenózne (IV) infúzie, zvyčajne každé 2 až 6 týždňov, v závislosti od lieku.

Možné vedľajšie účinky

Vedľajšie účinky týchto liekov môžu zahŕňať:

• Únava

• Nevoľnosť

• Strata chuti do jedla

• Horúčka

• Infekcie močových ciest (UTI)

• Vyrážka

• Hnačka

• Zápcha

Menej často sa môžu vyskytnúť závažnejšie vedľajšie účinky:

Reakcie na infúziu: Niektorí ľudia môžu mať reakciu na infúziu pri užívaní jedného z týchto liekov. Je to ako alergická reakcia a môže zahŕňať horúčku, zimnicu, sčervenanie tváre, vyrážku, svrbenie kože, pocit závratu, sipot a problémy s dýchaním. Je dôležité, aby ste ihneď informovali svojho lekára alebo zdravotnú sestru, ak máte niektorý z týchto príznakov počas užívania jedného z týchto liekov.

Autoimunitné reakcie: Tieto lieky fungujú tak, že v podstate odstraňujú jednu zo záruk na imunitný systém tela. Niekedy imunitný systém začne útočiť na iné časti tela, čo môže spôsobiť vážne alebo dokonca život ohrozujúce problémy v pľúcach, črevách, pečeni, žľazách tvoriacich hormóny alebo iných orgánoch.

Je veľmi dôležité, aby ste o akýchkoľvek nových vedľajších účinkoch okamžite informovali váš tím zdravotnej starostlivosti. Ak sa vyskytnú závažné vedľajšie účinky, možno bude potrebné liečbu ukončiť a môžete dostať vysoké dávky steroidov na potlačenie imunitného systému.

Monoklonálne protilátky

Protilátky sú proteíny vytvorené vaším imunitným systémom, ktoré pomáhajú bojovať proti infekciám. Umelé verzie, nazývané monoklonálne protilátky , môžu byť navrhnuté tak, aby útočili na špecifický cieľ, ako je napríklad proteín na povrchu buniek rakoviny močového mechúra. To znamená, že tieto liečby útočia na rakovinové bunky, ale ignorujú normálne bunky, ktoré nemajú cieľ. To znižuje poškodenie normálnych, zdravých buniek.

Enfortumab vedotin (Padcev)

Enfortumab vedotin je konjugát protilátka-liečivo (ADC) , čo je monoklonálna protilátka spojená s chemoterapeutikom.

Bunky rakoviny močového mechúra majú zvyčajne na svojom povrchu proteín Nektín-4. Enfortumab vedotin je protilátka proti nektínu-4 pripojená k chemoterapeutiku. Protilátková časť funguje ako navádzací signál, ktorý privádza chemoterapiu do buniek rakoviny močového mechúra s nektínom-4. Chemoterapia vstupuje do rakovinových buniek a zabíja ich.

Tento liek sa môže použiť na liečbu ľudí s pokročilou rakovinou močového mechúra, ktorí:

• už boli liečení platinovým chemoterapeutikom (ako je cisplatina) a imunoterapiou (konkrétne inhibítorom PD-1 alebo PD-L1), ALEBO

• z nejakého dôvodu nemôžu byť liečení cisplatinou a ktorí už podstúpili aspoň jeden typ protidrogovej liečby

Enfortumab vedotin sa podáva infúziou do žily (IV), zvyčajne raz týždenne počas 3 týždňov s jedným týždňom prestávky.

Časté vedľajšie účinky zahŕňajú únavu, periférnu neuropatiu (druh poškodenia nervov, ktorý môže viesť k necitlivosti alebo mravenčeniu v rukách alebo nohách), nevoľnosť, zmeny chuti, zníženú chuť do jedla, hnačku, vyrážku, vypadávanie vlasov, suché oči alebo zmeny videnia, suchosť koža, svrbenie a vysoká hladina cukru v krvi.

Menej časté, ale závažnejšie vedľajšie účinky môžu zahŕňať závažné kožné reakcie, zápal (opuch) v pľúcach a veľmi vysokú hladinu cukru v krvi.

sacituzumab govitecan (Trodelvy)

Sacizumab govitecan je tiež konjugát protilátka-liečivo (monoklonálna protilátka spojená s chemoterapeutikom).

V prípade tohto ADC sa časť monoklonálnej protilátky pripojí k proteínu Trop-2 na rakovinových bunkách močového mechúra a privedie chemoterapiu priamo k nim. (Niektoré bunky rakoviny močového mechúra majú príliš veľa Trop-2, čo im pomáha rásť a šíriť sa.)

Tento ADC sa môže použiť u ľudí s pokročilou rakovinou močového mechúra, ktorí už boli liečení platinovým chemoterapeutikom (ako je cisplatina) a imunoterapiou (konkrétne inhibítorom PD-1 alebo PD-L1).

Tento liek sa podáva infúziou do žily (IV) raz týždenne počas dvoch týždňov, potom nasleduje jeden týždeň prestávky a potom sa znovu začne.

Niektoré bežné vedľajšie účinky tohto lieku zahŕňajú nevoľnosť, vracanie, hnačku, zápchu, pocit únavy, vyrážku, stratu chuti do jedla, vypadávanie vlasov, nízky počet červených krviniek a bolesť brucha.

Závažnejšie vedľajšie účinky môžu zahŕňať veľmi nízky počet bielych krviniek (so zvýšeným rizikom infekcie) a závažnú hnačku, ako aj reakcie pri podávaní lieku infúziou. Pred liečbou týmto liekom sa zvyčajne podávajú lieky na zníženie pravdepodobnosti alergickej reakcie.

Imunoterapia označovaná aj ako biologická liečba sa často používa

u nádorov močového mechúra obmedzených na sliznicu a podslizničné
tkanivo. Jej cieľom je predísť tvorbe nových nádorov v močovom me-
chúre (recidív).
Imunoterapia sa podáva formou BCG roztoku do močového mechú-
ra. BCG roztok obsahuje živé, oslabené baktérie, ktoré povzbudzujú
imunitný systém oproti rakovinovým bunkám v močovom mechúre.
BCG roztok sa vstriekne katétrom do močového mechúra a ponechá sa
v ňom 2 hodiny. Imunoterapia sa podáva jedenkrát v týždni v priebehu
6 týždňov. Nádory so zle diferencovanými (nezrelými) bunkami sa liečia
udržiavacou liečbou, ktorá môže trvať aj 3 roky.
Roztok BCG môže dráždiť močový mechúr. Pacienti pociťujú ur-
gentnú potrebu močiť a často močia. Pri močení majú bolesti a krvavý
moč. Niektorí pacienti môžu mať zvýšenú teplotu spojenú s triaškou.

Od roku 2000 sa rakovina močového mechúra vyskytuje na Slovensku s incidenciou 620 prípadov, z toho 460 mužov a 160 žien. Na všetkých rakovinových nádoroch sa rakovina močového
mechúra u mužov podieľala 3,9 % a u žien 1,4 %; u mužov sa vyskytovala na piatom mieste v rebríčku, u žien na pätnástom. To nás v Európe
zaraďuje medzi krajiny so stredným výskytom rakoviny močového mechúra. Ročne na Slovensku zomrie 200 mužov a 54 žien. Väčšina pacientov s novozisteným nádorom močového mechúra je vo veku
50-70 rokov.