Ochorenia pečene 

čo je nové?  ambulancia   choroby pečene   žltačka - icterus

Žltačka  ambulancia

Stručne

Žltačka , tiež známa ako ikterus , je žltkastá alebo zelenkastá pigmentácia kože a očného bielka v dôsledku vysokej hladiny bilirubínu. Žltačka u dospelých je typicky znakom indikujúcim prítomnosť základných ochorení zahŕňajúcich abnormálny metabolizmus hemu , dysfunkciu pečene alebo obštrukciu žlčových ciest. Prevalencia žltačky u dospelých je zriedkavá, zatiaľ čo žltačka u dojčiat je bežná a odhaduje sa, že 80 % postihne počas prvého týždňa života.  Najčastejšie pridružené príznaky žltačky sú svrbenie, bledá stolica a tmavý moč . 

Príčiny žltačky sa líšia od nezávažných až po tie vážnejšie. Vysoký nekonjugovaný bilirubín môže byť spôsobený nadmerným rozpadom červených krviniek,  Gilbertovým syndrómom, dlhším hladovaním alebo poruchou funkčnosti štítnej žľazy. Vysoký konjugovaný bilirubín môže byť spôsobený ochoreniami pečene, ako je cirhóza alebo hepatitída, infekciami, liekmi alebo obštrukciou odtoku žlče, akútnou alebo chronickou pankreatitídou.

Príznaky

Najčastejšími príznakmi žltačky u dospelých sú žltkasté sfarbenie očného bielka a kože, čo naznačuje sérový bilirubín najmenej 3 mg/dl. Medzi ďalšie bežné príznaky patrí tmavý moč- bilirubinúria a bledá stolica → acholia a/alebo mastná stolica → steatorea. Pretože bilirubín dráždi kožu, žltačka je bežne spojená so silným svrbením.

Očná spojivka má obzvlášť vysokú afinitu k ukladaniu bilirubínu v dôsledku vysokého obsahu elastínu.

U vyvíjajúcich sa detí môže hyperbilirubinémia spôsobiť žlté alebo zelené sfarbenie zubov v dôsledku ukladania bilirubínu počas procesu kalcifikácie zubov.

Diagnostika

Žltkastú pokožku môžu tiež spôsobiť iné dôvody než je žltačka. Napríklad karotenémia , ktorá sa môže vyvinúť z konzumácie veľkého množstva potravín obsahujúcich karotén alebo liekov, ako je rifampín. Väčšina ľudí so žltačkou má rôzne predvídateľné vzorce abnormalít pečeňového panelu, hoci existujú významné rozdiely. Typický pečeňový panel zahŕňa krvné hladiny enzýmov, ktoré sa primárne nachádzajú v pečeni, ako sú aminotransferázy → ALT, AST a alkalická fosfatáza →ALP; bilirubín a hladiny bielkovín, konkrétne celkových bielkovín a albumínu. Ďalšie primárne laboratórne testy funkcie pečene zahŕňajú gama glutamyltranspeptidázu →GGT a protrombínový čas. Majte na pamäti, že žiadny z uvedených analytov nepoukazuje na konkrétny typ žltačky. Ich kombinácia môže však poukázať na konkrétny typ.

Potvrdením žltačky proces diagnostiky nemôže skončiť. Žltačka totiž nie je ochorenien v zmysle ako ho poznáme, ale len symptóm iného poškodenia pečene. Úlohou diagnózy je toto ochorenie objaviť. Výsledné analyty sa často porovnávajú podľa čistého počtu. Dobré diagnostické výsledky získame porovnaním veľkosti ich rozdielov, resp podľa pomerov. Napríklad AST/ALT môže byť dobrým indikátorom toho, či je poruchou alkoholické poškodenie pečene (nad 10), iná forma poškodenia pečene (nad 1) alebo hepatitída (menej ako 1). Hladiny bilirubínu prekročené 10-násobne môžu naznačovať neoplastickú alebo intrahepatálnu cholestázu. Hladiny nižšie ako tieto majú tendenciu indikovať hepatocelulárne príčiny žltačky. Hladiny AST prekročené viac ako  15-násobne naznačujú akútne hepatocelulárne poškodenie. Nižšie hladiny poukazujú na obštrukčné príčiny. Hladiny ALP prekročené viac ako 5 násobne môžu indikovať obštrukciu, zatiaľ čo hladiny vyššie ako 10-násobok normy môžu indikovať cholestatickú hepatitídu vyvolanú liekmi. Súčasne môže byť hladina ALT a AST prekročená viac ako 20 násobne. Hladiny GMT vyššie ako 10-násobok normálu typicky naznačujú cholestázu. Hladiny 5-10 krát vyššie majú tendenciu indikovať vírusovú hepatitídu. Hladiny nižšie ako 5-násobok normy majú tendenciu indikovať toxicitu lieku. Pri akútnej hepatitíde sa hladiny ALT a AST zvyčajne zvyšujú 20 až 30-krát oproti normálu (nad 1 000) a môžu zostať výrazne zvýšené počas niekoľkých týždňov.

Normálne hladiny bilirubínu v krvi sú pod 1,0 mg [dl (17 μmol / l], zatiaľ čo hladiny nad 2-3 mg/dl (34-51 μmol/l) zvyčajne vedú k žltačke.