Košík
0
0,00 €
Viac o pečeni sa dozviete tu ►
Viac ochorení pečene ►
Normálne hladiny bilirubínu v krvi sú pod 1,0 mg [dl (17 μmol / l], zatiaľ čo hladiny nad 2-3 mg/dl (34-51 μmol/l) zvyčajne vedú k žltačke.
Typy ochorení na žltačku
Prehepatálna žltačka ►
Hepatálna žltačka ►
Posthepatálna žltačka ►
Novorodenecká žltačka ►
Žltačka - prírodná lekáreň
Stručný popis choroby
Žltačka , tiež známa ako ikterus , je žltkastá alebo zelenkastá pigmentácia kože a očného bielka v dôsledku vysokej hladiny bilirubínu. Žltačka u dospelých je typicky znakom indikujúcim prítomnosť základných ochorení zahŕňajúcich abnormálny metabolizmus hemu , dysfunkciu pečene alebo obštrukciu žlčových ciest. Prevalencia žltačky u dospelých je zriedkavá, zatiaľ čo žltačka u dojčiat je bežná a odhaduje sa, že 80 % postihne počas prvého týždňa života. Najčastejšie pridružené príznaky žltačky sú svrbenie, bledá stolica a tmavý moč .
Žltačka sa prejavuje prostredníctvom jasných signálov → žlté sfarbenie očného bielka, nažltlá pokožka, svrbenie, bledá stolica a tmavý moč. Pre adresnú liečbu je potrebné odhaliť príčinu žltačky.
Príčiny žltačky sa líšia od nezávažných až po tie vážnejšie. Vysoký nekonjugovaný bilirubín môže byť spôsobený nadmerným rozpadom červených krviniek, Gilbertovým syndrómom, dlhším hladovaním alebo poruchou funkčnosti štítnej žľazy. Vysoký konjugovaný bilirubín môže byť spôsobený ochoreniami pečene, ako je cirhóza alebo hepatitída, infekciami, liekmi alebo obštrukciou odtoku žlče, akútnou alebo chronickou pankreatitídou.
Rozdelenie žltačky podľa príčin a diagnostika
Pre efektívnejšiu diagnostiku a liečbu žltačky, resp asociovaných chorôb je žltačka rozdelená podľa sledu udalostí, ktoré súvisia s hromadením bilirubínu v tkanivách.
Pri diagnostikovaní konkrétneho typu žltačky sa nemá zmysel hrať sa alchymistu. Napriek tomu, že pre každý typ jestvujú špecifické príznaky, odporúčame sa oprieť o laboratórne výsledky analytov pečeňových amináz, sérového bilirubínu, konjugovaného a nekonjugovaného bilirubínu, stolice a moču → viď tabuľka nižšie. Tieto analyty je možné získať v ambulancii vášho ošetrujúceho lekára, alebo priamo v laboratóriách.
